Lávové lampy na Plute

Foto NASA

Keď sonda New Horizons preletela minulý júl okolo Pluta, všimla si na širokej ľadovej planine nazývanej Sputnik Planum zvláštne, niekoľko kilometrov široké polygonálne prvky.. Výskumníci teraz prišli s vysvetlením týchto podivných tvarov. Každý z nich je obrovská masa ľadu, ktorá zachytáva vnútorné teplo trpasličej planéty na svojej základni, svojím stredom stúpa k povrchu, odtiaľ cirkuluje smerom von a popri okrajoch nadol. Je to niečo ako obrovská verzia stolnej lávovej lampy populárnej v 60. rokoch 20. storočia. Vedci predpokladajú, že všeobecne plochý povrch každej cirkulujúcej masy je v priemere až o 50 metrov vyšší v strede, kde sa materiál ukladá, a je obklopený korytom hlbokým až 100 metrov, kadiaľ materiál cirkuluje. Iné dáta ukázali, že ľadové pláne tvorí prevažne dusík, ale aj oxid uhoľnatý a metán, všetky dostatočne mäkké na to, aby prúdili pri chladných teplotách Pluta (37 K , t. j. -236 °C). Počítačová simulácia naznačuje, že povrchový ľad sa pohybuje horizontálne nie viac ako niekoľko centimetrov za rok, čo je aj tak dostatočne rýchlo na to, aby každá polygonálna bunka vyšla na povrch zhruba každých 500 000 rokov. Nové pokrývanie naznačuje, prečo je povrch relatívne bez kráterov. Čerstvý ľad je totiž zvyčajne podstatne jasnejší než prastarý nepohyblivý povrch, na ktorom sa počas rokov ukladá prach a substancie vytvorené interakciami so slnečným svetlom.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 04/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre