Londýn: Veda a žurnalistika
Vyše 950 účastníkov 6. svetovej konferencie novinárov píšucich o vede diskutovalo začiatkom leta v Londýne o súčasnom stave a perspektívach tejto významnej, no niekedy aj opomínanej oblasti žurnalistiky.
Hovorilo sa o tom, či je dnešná vedecká žurnalistika dostatočne seriózna a slobodná, či sa nachádza v kríze, lebo aj vo veľkých médiách potláčajú informácie z tejto oblasti, keďže prednosť dostáva bulvár. Čerstvým príkladom bolo významné vystúpenie britského premiéra Gordona Browna o príspevku jeho vlády na zastavenie globálneho otepľovania tesne pred konferenciou. Nedostalo sa ani do serióznych médií, lebo prednosť dostali informácie o smrti Michaela Jacksona. Reportér Nick Davies odtiaľ varoval, že skutočné seriózne novinárstvo neprežije. Okrem iného aj preto, že priemerný britský reportér musí zaplniť v novinách trikrát toľko priestoru ako v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Dôsledkom je, že až 80 percent obsahu vychádza z tlačových vyhlásení, čo zvyšuje vplyv príslušných firiem. Hľadisko však zmrazil Ben Hammersley z časopisu Wired UK, ktorý vyhlásil, že súčasná kríza novinárstva oddelí burinu od zrna, čo bude znamenať, že „polovica z nás bude musieť odísť“.
Diskutovalo sa aj o vplyve zmien, ktoré priniesol technologický vývoj. Najprv dominovali aj v písaní o vede odborné časopisy, ktoré na londýnskej konferencii zastupovali americký časopis Science a britský Nature. V súčasnosti je hlavným zdrojom informácií o vede televízia. Ako podčiarkol hovorca generálneho direktoriátu Európskej komisie pre vedu Patrick Vittet-Philippe, až 68 percent obyvateľov únie jej podľa prieskumu verí viac než iným médiám. Do popredia sa však tlačia internetové formy informovania, najmä blogy a sociálne komunikačné siete, ktoré však majú iné princípy tvorby.
Na druhej strane nechýbal ani optimizmus. Vedecké poznatky sa totiž čoraz viac dostávajú do pozornosti širokých más vďaka významným dosahom na ich život. Spomeňme globálne otepľovanie, rôzne smrteľné ochorenia ako AIDS či najnovšie prasacia chrípka, geneticky modifikované potraviny, ale i významné vedecké objavy. Na mnohé z nich, a to bolo cítiť aj v Londýne, existujú doslova protikladné názory.
Londýnska konferencia však bola príležitosťou aj pre vedecké inštitúcie, medzinárodné organizácie, národné vedecko-technologické programy, nadácie i svetové firmy, aby prezentovali svoje výsledky i zámery.
Potravinová bezpečnosť je čoraz závažnejším celosvetovým problémom. Podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo počet hladujúcich vo svete čoskoro prekročí miliardu. Do roku 2030 bude treba o polovicu viac potravín než teraz. Zlé je však, že výnosnosť obilia klesá. A ešte horšie je, že straty po vyzbieraní úrody sa vyšplhali na neuveriteľných 40 percent, takže veľká časť toho, čo sa urodilo, sa ani nedostane na taniere. Našťastie vedci hľadajú a nachádzajú riešenia. Julie Scholesová zo Sheffieldskej univerzity hovorila v Londýne o tom, ako sa jej v Afrike podarilo poraziť skazu pôsobiacu burinu. John Foulkes z Nottinghamskej univerzity v rámci úsilia o zvýšenie výnosov obilia úspešne skrížil veľkú mexickú pšenicu s malými odrodami britskej, ktorú tak zušľachtil. Michael Bevan z britskej grantovej agentúry pre biotechnologický a biologický výskum (BBSRC) vystúpil veľmi upokojujúco na tému geneticky modifikovaného obilia. „Ako vedci vieme, že môžeme urobiť veľké pokroky s transgenetikami, potrebujeme však, aby sa s tým stotožnila spoločnosť,“ zdôraznil.
Na Svetovej konferencii novinárov píšucich o vede tiež slávnostne odštartovali tretiu etapu klinických skúšok nového lieku proti onchocerkóze, čiže riečnej slepote, ktorá bude v Kongu, Ghane a Libérii trvať dva a pol roka. Ide o jedno z najvážnejších infekčných ochorení. V 30 štátoch Afriky a v malých oblastiach v Jemene a Amerike ňou trpí sto miliónov ľudí. Spôsobujú ju cudzopasné hlísty Onchocerca volvulus, ktoré môžu žiť v tele človeka až 15 rokov. Doteraz sa liečila pomocou liečiva ivermectín, ktorý však zabíja len larvy hlíst, takže samotné prežijú a škodia. Novým liečivom je moxidectín, ktorý sa bežne podáva zvieratám. Prvé dve fázy skúšok už ukázali, že ho môžu užívať aj ľudia.
Jedna z najtvrdších diskusií bola okolo prasacej chrípky. Nie však o samotnej chrípke, ale o spôsobe, ako sa o nej písalo a hovorilo. Veľakrát totiž informovanie prerástlo do bulváru vyvolávajúceho desenie čitateľov, poslucháčov i divákov. Podľa prieskumu, ktorý robilo Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb v 33 štátoch kontinentu, až 94 percent článkov bolo faktografických alebo podporovalo kroky prijaté medzinárodnými organizáciami a národnými vládami. Len 4 percentá ich kritizovali za ničnerobenie či nízku aktivitu. Prítomní novinári sa rozdelili aj v otázke, či mala Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásiť pandémiu. Podľa niektorých tento krok prispel k zbytočnej hystérii, pričom argumentovali napríklad tým, že bežná sezónna chrípka si v USA vyžiada 36 000 obetí, k čomu sa prasacia chrípka zatiaľ nepriblížila ani v celom svete.
Ako však reagovať na prasaciu chrípku i ďalšie vírusové ochorenia, ukázala Európska únia. Na tlačovej konferencii prezentovala dva výskumné programy týkajúce sa nových metód boja proti nim. Rolf Hilgenfeld z biochemického ústavu univerzity v nemeckom Lübecku v úvode poukázal na široké spektrum vírusových ochorení, ktoré vyvolávajú väčšinou RNA vírusy. To sú také, ktoré svoju dedičnú informáciu nemajú v DNA, ale v molekulách ribonukleovej kyseliny (RNA). Neexistujú však na ne lieky. Preto už v rámci 6. rámcového programu vznikol projekt VIZIER, ktorého cieľom bolo zmapovať RNA vírusy, ktorých je asi 350. Zúčastnilo sa ho viac než sto výskumníkov z 25 verejných a podnikových výskumných centier vrátane Virologického ústavu SAV, pričom únia ho financovala 13 miliónmi eur. Starostlivo vybrali 300 RNA vírusov spôsobujúcich rôzne infekčné choroby, z ktorých už 170 podrobili rozsiahlemu výskumu a porovnávaniu. Snažili sa pritom prečítať ich genetickú informáciu a nájsť kľúčové enzýmy a bielkoviny na ich rozmnožovanie, čo sú ich zraniteľné miesta. Na ne sa zameria vývoj liekov.
Druhým projektom je FLUVACC. Jeho cieľ je odlišný, lebo ide o prevenciu ochorenia pomocou použitia spreja s vakcínou proti pandemickej chrípke. Nastrieka sa ňou nos a na jeden rok je od každej chrípky pokoj, lebo ide o univerzálny liek. Na výskume sa zúčastňuje deväť inštitúcií a Európska únia ho podporila grantom vo výške 9,2 milióna eur. Thomas Muster z rakúskej spoločnosti AVIR Green Hills Technology, ktorá projekt koordinuje, uviedol, že využívajú zdravé, ale bezzubé vírusy. Takýto postup sa na výrobu vakcín používal už v minulosti, keď oslabené živé vírusy mali vyvolať reakciu smerujúcu na posilnenie imunitného systému. Neskôr sa od neho ustúpilo a nahradilo ho používanie častí bielkovín vírusov. Klasický spôsob je však účinnejší. Navyše je tu jedna odlišnosť. Nový prístup pri vývoji spočíva totiž v genetickej úprave divokého vírusu chrípky, čím sa odstráni kľúčový gén na rozmnožovanie. Nová univerzálna vakcína sa pritom nezakladá na povrchových bielkovinách N a H, ktoré sa dokážu meniť, a tým chrípkový vírus mutovať, ale na bielkovine M2. Tá nemutuje a je pre všetky vírusy spoločná. Vakcína má však aj ďalšie výhody. Jej výroba bude oveľa rýchlejšia a lacnejšia. Aplikácia do nosa je veľmi pohodlná. Vakcína sa usadí rýchlo v nose a ihneď účinkuje. Nový postup má už za sebou skúšky na laboratórnych zvieratách, ktoré robila česká spoločnosť Biofest a aj prvú sériu skúšok na ľuďoch. Vo viedenskej Lekárskej univerzite sa podrobilo prvým testom 48 mužských dobrovoľníkov. Dopadli výborne, avšak než sa nový liek dostane do rúk obyvateľom, musia ešte nasledovať ďalšie skúšky. V každom prípade oba projekty sú nádejou, že sa boj s nebezpečnými vírusmi podarí vyhrať.
Katar stavia na múdrosť Do globálneho vzdelávania a výskumu sa čoraz viac zapájajú aj rozvojové krajiny. Výnimočným je v tomto smere príklad Kataru. Tento malý emirát na pobreží Arabského zálivu sa stáva centrom vzdelania a výskumu arabského sveta. Môže si to dovoliť. Veď krajina len s 1,5 miliónom obyvateľov, z ktorých iba 250 000 sú katarskí občania, má tretie najväčšie zásoby zemného plynu vo svete. Preto má druhý najväčší hrubý domáci produkt na obyvateľa vo svete. To však automaticky nerobí zo vzdelania a vedy prioritu. Muselo prísť rozhodnutie nového vládcu, šejka Hamada bin Chalifa Al-Tániho, ktorý po svojom nástupe k moci v roku 1995 dal vzdelanie a výskum na vrchol národnej rozvojovej stratégie. Bohatstvo a vízia premeniť Katar na vyspelú krajinu do roku 2030 tak umožnili konkrétne kroky, z ktorých prvým bolo zriadenie Katarskej nadácie na čele so šejkovou manželkou Mouzou. Viceprezident Katarskej nadácie pre výskum Abdelali Haúdi vo svojej prezentácii zdôraznil, že na výskum a vývoj vyčlenili 2,8 percenta HDP. To umožnilo začať budovať Vzdelávacie mesto, ktorého rozloha je 14 miliónov metrov štvorcových. Nadácia uzavrela dohody so šiestimi americkými univerzitami, ktoré tam vybudovali svoje pobočky s jednou či dvoma fakultami, takže dohromady vytvárajú akúsi multiuniverzitu. Ako prvá začala prevádzku pobočka Weill Cornell Medical College a má už svojich prvých absolventov. Pracuje aj jej laboratórium na výskum kmeňových buniek, ktorému inak v USA za prezidenta Georga Busha bránili. V rámci Vzdelávacieho mesta vzniká aj Katarský vedecký a technologický park, v ktorom majú svoje výskumné pracoviská nielen ropné monopoly či spoločnosti vyrábajúce zariadenia pre ťažbu, prepravu a spracovanie ropy a plynu, ale aj jedna z najvýznamnejších IT spoločností Microsoft. Posledným veľkým projektom v rámci Vzdelávacieho mesta, ktorý majú dokončiť v roku 2012, bude zdravotnícke a výskumné centrum Sidra. Jeho výstavba stojí tri miliardy dolárov. Pôjde o jedno z najmodernejších zdravotníckych centier v oblasti s osobitnými oddeleniami pre ženy a deti a významné výskumné centrum, ktoré nie náhodou nazývajú Dom múdrosti. A keďže dnes v Katare prevažujú už civilizačné chronické choroby, sústredí sa na výskum cukrovky, vysokého krvného tlaku či obezity.
Výsledky Kodane neisté Najznámejšou osobnosťou, ktorá na Svetovej konferencii novinárov píšucich o vede vystupovala, bol nepochybne Sir David King, niekdajší vedecký poradca bývalého britského premiéra Tonyho Blaira. Už vtedy hlavnou oblasťou jeho záujmu boli klimatické zmeny. V panelovej diskusii pod názvom Prichystať sa na Kodaň mu asistoval ďalší popredný aktivista v tejto oblasti, predseda Medzivládneho panelu pre klimatické zmeny (IPCC) Rajendra Pachauri. „Výsledky decembrovej konferencie OSN o klimatických zmenách v Kodani sú v tejto chvíli neisté,“ zdôraznil King a ihneď aj uviedol hlavné dôvody: „Američania sa plne angažujú, ale niekoľko krajín proces blokuje.“ Podľa Kinga vlády, ktoré sa dosiaľ mohli skrývať za americkú neústupnosť v otázkach klimatických zmien, to teraz, keď Obamova vláda začala robiť politiku v prospech obmedzenia vypúšťania skleníkových plynov do ovzdušia, už robiť nemôžu. „Prišiel čas, aby odhalili svoje karty,“ vyhlásil a menoval obe krajiny. Ide o Kanadu a Japonsko, ktoré sú hluché k vede, pričom dokonca zrušili posty vládnych vedeckých, poradcov, a k najzraniteľnejším krajinám, požadujúcim silné znižovanie emisií. Dôvodom kanadskej neochoty zaviazať sa k obmedzeniu vypúšťania skleníkových plynov je tlak silnej priemyselnej loby vyvolaný úsilím začať ťažbu obrovských zásob dechtových pieskov, čo si vyžiada veľa elektrickej energie. Vzniknú tak ďalšie emisie oxidu uhličitého. Navyše Kanada sa na základe Kjótskeho protokolu zaviazala medzi rokmi 1990 až 2012 znížiť svoje emisie oxidu uhličitého o 6 percent. V roku 2007 však jej emisie boli o 26,2 percenta vyššie než v roku 1990. Japonsko patrí medzi krajiny s pomerne nízkymi emisiami na jedného obyvateľa. V Kjóte sa zaviazalo znížiť svoje emisie o 6 percent, ale neurobilo tak. Namiesto toho kupovalo prebytočné emisie v celom svete, aby formálne svoj záväzok splnilo. Pred Kodaňou hovorí o záväzku znížiť ich o 8 percent do roku 2020. Uvidíme. Podľa Sira Davida Kinga bude slabá dohoda o znižovaní emisií do roku 2020 v Kodani horšia než žiadna. Preto si myslí, že lepším riešením by bola ambiciózna dvojstranná dohoda medzi Čínou a USA. „Ak máte čínskeho premiéra Wen Ťiapaa s prezidentom Barackom Obamom na rovnakej strane, spolu s postojom Európskej únie to bude silné pre pohyb správnym smerom,“ podčiarkol King. Rajendra Pachauri vyzval preto novinárov, aby ešte viac informovali nielen o vedeckých poznatkoch príčin znečisťovania, ktoré zhromaždil Medzinárodný panel o klimatických zmenách, ale aby upozorňovali aj na jeho dosah na život a zdravie obyvateľstva, najmä najviac ohrozených ľudí z rozvojového sveta. Podľa vedeckej štúdie už dnes dôsledky klimatických zmien zabíjajú ročne vo svete 300 000 ľudí a vyžadujú si tak náklady vo výške 125 miliárd dolárov, čo je viac ako všetka pomoc rozvojovým krajinám.
MARIÁN BABIC
Londýn – Bratislava