Malé semienko s obrovskou silou

Mak poznali ľudia už v predhistorických dobách nielen ako liek, ale aj ako opojný prostriedok pri mystériách a pitkách.

Najstaršie nálezy sú zo 6. tisícročia pred n. l. z oblasti Stredomoria. Dôkazy o využívaní maku ako sedatíva pri bolestivých stavoch a na liečbu kožných defektov existujú aj v starom Egypte v období asi 1 550 pred n. l. V antickom Grécku ho považovali za najsilnejší zo všetkých liekov a v starovekom Ríme sa makové ópium vo forme piluliek, čapíkov, klystírov alebo zábalov využívalo na liečbu elefantiázy a epilepsie, chorôb pečene alebo pri bodnutí škorpiónom.

Mak v našich končinách

V rámci Európy bolo pestovanie maku rozšírené hlavne u slovanských národov. Mak sa často spomína v slovenských, českých a ukrajinských národných piesňach, povestiach a poverách. Jeho pestovanie a využívanie ako olejniny sa v Európe rozšírilo začiatkom 19. storočia po katastrofálnom poškodení olivovníkových sadov v južnom Francúzsku. V súčasnosti sa v rámci Európy nachádzajú najväčšie legálne pestovateľské plochy maku siateho v Turecku, Česku, Maďarsku, Poľsku, Francúzsku a Španielsku. Slovensko zastáva 12. priečku, aj keď pestovanie tejto plodiny má v našej krajine dlhú tradíciu a pred 2. svetovou vojnou sme boli druhou najvýznamnejšou krajinou v jej pestovaní. Dôvodom súčasného stavu je predovšetkým náročná legislatíva. Z maku sa zaka- zuje získavať ópium (zákon č. 139/1998 Zb. a jeho novelizácia zákonom č. 77/2009 Z. z.) a pestovanie maku na výmere väčšej ako 100 m² podlieha ohlasovacej povinnosti (§ 29 daných zákonov).

Pestovanie

Mak je plodina náročná na kvalitu pôdy, vyžaduje hnojenie a má vysoké požiadavky na živiny. Seje sa skoro na jar ako jedna z prvých plodín do pôdy, ktorá bola na jeseň hlboko zoraná. Na sejbu je najvhodnejšie morené certifikované osivo registrovaných odrôd a vysieva sa do užších riadkov so šírkou 20 až 25 cm. Optimálna hĺbka sejby je 5 až 15 mm. Herbicídna ochrana maku proti škodcom je veľmi zložitá. Porasty maku napádajú počas celej vegetačnej doby rôzne choroby. Prvou z nich napádajúcou malé rastlinky je perenospóra (pleseň) maková. Skorá sejba znižuje stupeň napadnutia tejto choroby. Spála maku škodí na ťažkých pôdach a trpia ňou klíčiace rastliny. Známe sú aj bakteriózy napádajúce listy a stonky (baktériová škvrnitosť listov a stonková bakterióza), ako aj virózy. Prevenciou chorôb je kvalitné a morené osivo. Semeno maku je zrelé, keď po vysypaní z makovice na dlaň nemení farbu, steny toboliek sú suché, tvrdé a ľahko sa lámu. Po zbere úrody je pestovateľ povinný makovú slamu okamžite zapracovať do pôdy alebo ju odovzdať výrobcovi omamnej a psychotropnej látky, ktorý je držiteľom povolenia na túto činnosť.

Dobrá aj zlá rastlina

Rastliny maku siateho delíme na dve skupiny. Jednou sú maky ópiové, ktoré produkujú v mliečniciach nezrelých makovíc latex. Z neho sa pripravuje ópium s obsahom 10 až 15 % morfínu. Okrem neho sa v maku nachádzajú aj ďalšie alkaloidy ako kodeín, tebaín, papaverín a noskapín, ktoré sa vo farmaceutickom priemysle využívajú ako analgetiká, hypnotiká, sedatíva, antitusiká a spazmolytiká. Na ópium sú bohaté špeciálne odrody maku siateho, ktoré sa pestujú legálne pre farmaceutický priemysel alebo nelegálne na produkciu drog napríklad v krajinách tzv. Úrodného polmesiaca (Irán, Afganistan, Pakistan či India). Druhú skupinu tvoria olejnaté maky využívané v potravinárstve. Tie sa pestujú na semeno, kde je obsah alkaloidov veľmi nízky a kontrolovaný, aby nedosiahol hodnotu vyššiu ako 0,3 %. Okrem vysokého obsahu oleja je makové semeno bohaté aj na iné látky, ktoré ho robia zdraviu prospešným pre ľudský organizmus a nenahraditeľným vo výžive.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 01/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

RNDr. Michaela Havrlentová, PhD.
NPPC-VÚRV v Piešťanoch, FPV UCM v Trnave
Foto Pixabay

Komentáre