Mátoha smädu

V slovenských horách napadlo v januári veľa snehu, poľnohospodári napriek tomu hlásia sucho. Nedostatok vlahy a ohrozenie budúcej úrody je pre nich aktuálnou hrozbou. O nedostatku vody v globálnom rozmere sme v Quarku písali aj v máji 1996.

Zásoby sladkej vody na našej planéte sa zdajú byť bez hraníc a ľudstvo si z nich naberá do vôle. Lenže zdanie klame. Ľudí na Zemi pribúda a odrazu vidno, že vody pre všetkých je vlastne veľmi málo… Po energetickej kríze sedemdesiatych rokov, po úzkostiach z vývoja klímy v osemdesiatych rokoch, vystupuje teraz, v rokoch deväťdesiatych, stále viac do popredia mátoha smädu. Takto sa začínal v druhom ročníku nášho vydávania článok o globálnej hrozbe smädu. Problém s vodou odvtedy narástol do ešte hrozivejších rozmerov a vedci začínali rozmýšľať, či nie sme na prahu veľkej klimatickej zmeny. Ale pripomeňme si stručne článok z roku 1996:

Nemecko v lete 1992: V povodí Rýna vyhlásili núdzový stav, vyše trom miliónom obyvateľov sa nedostávalo vody. Až do konca októbra sa nesmeli vo Frankfurte, Wiesbadene či Darmstadte umývať autá, polievať záhrady a trávniky na štadiónoch. Šlezvicku-Holštajnsku na poliach uschlo obilie, cukrová repa, zemiaky. Gazdovia vraveli o najväčšom suchu začiatkom leta v tomto storočí.

Európa v lete 1993: Poľnohospodári južného Španielska utrpeli po dva roky trvajúcom suchu miliardové škody. V mnohých mestách prerušovali na noc dodávku pitnej vody. V Rumunsku vraveli meteorológovia o najväčšom suchu za posledných 130 rokov. Polia na juhu krajiny vyschli do metrovej hĺbky.

Afrika v roku 1994: Desať krajín na juhu kontinentu zažilo najhoršie sucho, aké kto pamätá. Vyše sto miliónov ľudí ostalo odkázaných na zahraničnú pomoc. V Zimbabwe sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom urodila len desatina množstva kukurice. V národnom parku Gonarezhou uhynuli stovky hrochov, lebo im vyschli všetky rieky i mláky. Ázia, Amerika, Austrália v rokoch 1992 a 1993: Sucho, sucho, všade len sucho.

Kríza klope na dvere

Na presnej definícii sucha (na zreteli treba mať množstvo dažďa, stav tokov a jazier, vlhkosť pôdy a poľnohospodársku produkciu) sa vedci ešte nedohodli. A ani na tom, či je množstvo týchto pohrôm v ostatnom období signálom obávanej klimatickej zmeny v dôsledku skleníkového efektu, vyvolaného priemyselnou činnosťou človeka. Na príčine nedostatku vody však nie je iba to, že menej prší, ale i jej rastúca spotreba. Už v súčasnosti sa jej v mnohých krajinách minie viac, ako sa stačí v prírodných rezervoároch obnoviť. Drastickým príkladom je Saudská Arábia. Jej rieky a jazerá na väčšiu časť roka vysychajú. Jediným zdrojom potom ostávajú zásoby spodnej vody, dopĺňané dažďom ročne o 1,8 km3. Lenže Saudská Arábia čerpá do roka aspoň šesťkrát viac – z poslednej prirodzenej rezervy, z hlbinných vodných zásob Arabského polostrova. Tento zdroj, ktorý sa obnovuje len za desaťtisíce rokov, sa tak najneskôr do roku 2020 úplne vyčerpá. Potom ostane Saudskej Arábii jedine odsoľovanie morskej vody. Vodná kríza je istejšia ako klimatické zmeny a ľudstvo sa do nej rúti závratným tempom.

Viac sa dá ušetriť

Dve tretiny vody idú na závlahy. Keby sa z tohto množstva podarilo ušetriť čo len 10 %, mohli by si všetky domácnosti na svete dožičiť dva razy toľko vody, čo teraz. Pritom dosiahnuť túto úsporu by nebolo až také zložité, pretože závlahové systémy pracujú spravidla s obrovskými stratami. Ani len 40 % vody sa v skutočnosti nedostane ku koreňom rastlín. V mnohých krajinách dodávajú vodu anonymné, často aj nespoľahlivo fungujúce organizácie. Pretože roľníci nikdy nevedia, kedy im pritečie a kedy nie, nechávajú kohútiky otvorené po celú noc.

Najlepší je dážď

Až 84 % všetkých obrábaných plôch zavlaží dážď. Predovšetkým v Afrike, kde je dážď najvzácnejší, by ho mali využívať oveľa racionálnejšie. Keď napríklad v Burkine Faso konečne zaprší, tak len krátko, ale riadne. Väčšina vody z polí prudko stečie a ešte so sebou poberie aj ornicu. Čoskoro sú polia zase vyprahnuté. Britská organizácia Oxfam poradila v osemdesiatych rokoch roľníkom z dediny Yatenga postaviť si cez políčka nízke múriky. Voda sa na nich zachytila a všetka vsiakla do pôdy. Úroda vzápätí mnohonásobne vzrástla a jednoduchý zlepšovák už zaviedli asi v tristo dedinách, dokonca aj v susednej Ghane.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 05/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

R
ilustračné foto Pixabay

Komentáre