Milióny solárnych panelov

Po dokončení stavby bude v Dubaji najvýkonnejšia solárna elektráreň na svete.

Na výstavbu výkonných solárnych elektrární, zaberajúcich veľkú plochu, sú mimoriadne vhodné púštne oblasti v klimatických pásmach s dlhodobým slnečným svitom. Ide napríklad o rozsiahle územia na Arabskom polostrove. Najambicióznejší program výstavby solárnych elektrární zo všetkých štátov na spomenutom polostrove má emirát Dubaj. Tento emirát postupne napĺňa ciele svojho programu nazvaného Dubai Clean Energy Strategy 2050, čiže dubajská stratégia čistej energie 2050. Jej cieľom je dosiahnuť, aby v roku 2030 pochádzalo až 25 % celkovej vyprodukovanej elektrickej energie z tzv. čistých zdrojov a aby sa tento podiel do roku 2050 zvýšil až na 75 %. Kľúčovým projektom na dosiahnutie uvedených cieľov je prebiehajúca výstavba obrovskej solárnej elektrárne nazvanej Mohammed Bin Rashid Al Maktoum Solar Park (podľa vládcu emirátu Dubaj). Výstavba sa začala v roku 2012, pričom v súčasnosti sa už ukončili prvé dve fázy projektu – v činnosti je 2,3 milióna fotovoltických panelov s celkovým výkonom 213 MW. Vo výstavbe je tretia fáza zahrnujúca viac než tri milióny panelov s celkovým výkonom 800 MW. Po období plošného rozširovania elektrárne na púšti prišla na rad aj štvrtá fáza. Táto fáza projektu bude slnečnú energiu využívať inou technológiou, než sú solárne články. Ide o technológiu využívajúcu na prijímanie slnečného žiarenia pohyblivé parabolické zrkadlá (tzv. heliostaty), ktoré žiarenie koncentrujú a vysielajú na vrchol veže. Tam je umiestnený tepelný akumulátor s vhodným médiom – obvykle je to roztopená soľ. Teplo tohto média sa využíva na produkciu pary pre parnú turbínu poháňajúcu generátor elektrickej energie. Dubajská veža bude so svojou výškou 260 metrov najvyššou vežou svojho druhu na svete a bude obklopená 70 000 heliostatmi. V roku 2030 by mala byť dokončená aj ďalšia, piata fáza výstavby elektrárne, čím by sa jej inštalovaný výkon zvýšil na 5 000 MW. Dubaj by sa tak mohol pýšiť najvýkonnejšou solárnou elektrárňou na svete. Stáť ho to bude 13,6 miliardy dolárov.

Foto DEWA

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 06/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre