Mládež v Paríži EUCYS 2009
Keď skončil 21. ročník európskej súťaže EUCYS 2009 (European Union contest for young
scientists), všetci si vydýchli.
Parížski hostitelia preto, že napriek drobným nedostatkom (napríklad týždeň s rovnakou stravou) mali podujatie šťastne za sebou. Organizátori z Európskej komisie pre vedu a výskum vtedy, keď vytlačili posledné tlačové správy a podpísali posledné faktúry. No a súťažiaci konečne vedeli, na čom sú. Skvostný a obrovský starobylý Palais de la découverte (Palác objavov, múzeum vedeckej hračky) ponúkol svoje priestory úspešným stredoškolákom, ktorí prišli predstaviť vlastné vynálezy, zlepšenia, myšlienky. Súťažiaci zastupovali 38 krajín z celej Európy, ale nechýbali ani účastníci z USA, Kanady, Japonska, Číny, Kórey a Nového Zélandu.
Naše tri želiezka v ohni boli tri víťazné projekty z májového národného kola, ktoré u nás organizuje občianske združenie Mladí vedci. Mária Stratilová z Gymnázia na Poštovej ulici v Košiciach skúmala liečivé účinky voľne predajného extraktu z rudbekie (echinacey) na povzbudenie obranyschopnosti organizmu a zároveň na jej schopnosť zabíjať baktérie. Laboratórnymi pokusmi dokázala, že rudbekia červená výrazne podporuje biele krvinky pri pohlcovaní škodlivých vírusov a baktérií. Naopak rudbekia úzkolistá má zasa ničivé účinky na baktérie E.coli alebo pneumokoky. Na Majku musíme prezradiť, že hoci v Paríži cenu nevyhrala, v máji priniesla zlatú medailu z Medzinárodnej olympiády environmentálnych projektov v tureckom Istanbule.
Tomáš Balogh, Peter Felvidéky a Tomáš Páleš, študenti Spojenej školy z Nových Zámkov, zostrojili veternú turbínu na vertikálnej osi. Natáčanie lopatiek ovládala vrchná smerovka, ktorá reagovala na smer vetra. Tri lopatky tak zachytávali maximálnu možnú energiu vetra a štvrtá lopatka svojím nastavením kládla čo najmenší odpor, aby nebrzdila celú sústavu. Model s priemerom 1,5 m vydržal nápor vetra až 70 km/h a dosiahol okamžitý výkon 400 W. Študenti počas testovania vymenili plátené lopatky za plexisklové, pretože vietor, podfukujúc plátno, strácal účinnosť.
S naším posledným projektom sa predstavili Jakub Jenča a Peter Rabatin z Gymnázia sv. Tomáša Akvinského z Košíc. Pokúsili sa simulovať a opísať vznik kryštálu v dvojrozmernom systéme malých magnetov, pohybujúcich sa na vzduchovom vankúši. Ten je potrebný, aby sa odstránil vplyv trenia. Súprava sa používa na školách pri demonštrácii náhodného pohybu molekúl. Zmenou intenzity prúdenia vzduchu sa mení rýchlosť pohybu magnetov, čo má za následok zmenu teploty systému. Magnety sa vzájomne odpudzujú, pretože každý z nich je orientovaný tak, že spojnica severného a južného pólu je kolmá na rovinu, na ktorej sa častice pohybujú. Študenti zaznamenali pohyb častíc videokamerou a zo záznamov boli schopní určiť teplotu a jej vývoj. Zaujímalo ich najmä usporiadanie častíc. Či je pravidelné – kryštalické alebo náhodné a ako sa mení jedno na druhé. To je totiž v dvojrozmerných systémoch veľmi zaujímavá otázka, ktorej sa venuje viacero vedeckých pracovísk na svete. Praktické využitie svojho výskumu vidia v takých oblastiach, ako je litografia, vývoj magnetických pamäťových médií, štúdium dvojrozmerných plazmových kryštálov, nanotechnológie a podobne. Výsledok zaujal sponzora jednej z cien Région Île-de-France, ktorý ho ocenil. Jakub s Petrom tak získali pozvanie na návštevu niektorých najvýznamnejších výskumných centier v okolí Paríža
Až tri ceny (prvú cenu v súťaži, Cenu Európskeho patentového úradu a Cenu Nadačnej spoločnosti EADS, ktorá okrem iných zahŕňa aj firmy Airbus France či Eurocopter) si odniesol devätnásťročný Fabian Gafner za prototyp lietadla so spätným chodom. Šikovný Švajčiar zostrojil lietadlo, ktoré zmenou tvaru klapiek a pootočením krídel dokáže cúvať chvostom napred. Riadi ho originálny počítačový program analyzujúci prebiehajúce fyzikálne i technické zmeny.
Iba 14-ročný Lian McCarthy a o rok starší John O'Callaghan z Írska zaujali porotu rýchlym a jednoduchým testom nadojeného mlieka potvrdzujúcim prítomnosť buniek, ktoré signalizujú zápal vemena. Ďalšie zaujímavé práce na druhom mieste súvisia s výtvarným stvárnením. Veľký záujem vzbudzoval Philip Cardona z Malty kreslením obrázkov na penu kapučína. Nápad môžu využiť firmy na prezentovanie svojej značky.
Španielka Sara Vima Grauová zasa vyhľadávala farebné minerály z okolia jej rodiska, ktoré sa používali v tradičnom maliarstve. Z rozdrvených minerálov (azurit – modrý, malachit – zelený, dolomit – žltý, cinabarit – červený a pod.) získala pigment a rozmiešala ho podľa receptu starovekých maliarov s vaječným žĺtkom. Dostala stálofarebnú sviežu temperu a priamo na výstavisku ňou maľovala ikonu. Keďže vajíčko rýchlo schlo, musela si vždy pripraviť len maličké množstvo a ihneď ho použiť. Touto technikou sa maľuje nesmierne pomaly. Minerály použité na originálnom drevenom obraze identifikovala Sara pomocou röntgenových lúčov. Už z domu si priniesla hotovú vlastnú reprodukciu románskeho oltárneho obrazu zo začiatku 12. storočia ako dôkaz, že táto prácna technika prináša nevšedný efekt na hotovom diele.
Michal Řepík z Prahy, študent stavebnej priemyslovky, skúšal vyrábať geopolyméry, čo sú vlastne umelé kamene. Zmiešanú zmes vodného skla, alkalickej látky a práškového kaolínu zahrial na vysoké teploty. Vytvoril 160 zmesí a zistil, že niektoré z nich sa dajú používať ako spojivá miesto malty alebo priamo ako stavebné materiály. Hovorí, že jeho práca potvrdzuje niektoré teórie o vzniku egyptských pyramíd podobným procesom (namiesto vláčenia stavebného materiálu na veľké vzdialenosti). Neviem, či to tak bolo naozaj, ale faktom je, že umelý kameň od prírodného tak ľahko nerozoznať.
Nedá sa písať o všetkých zaujímavých prácach, ale aj tento prierez súťažou dokazuje nesmierny potenciál v mladých ľuďoch, ktorý je hriechom nevyužiť.
JANA MATEJÍČKOVÁ, Paríž
Naši študenti v Paríži – ocenení Jakub a Peter s diplomami v rukách.