Mumifikované dinosaury

Tri prehistorické obdobia druhohôr - trias, jura, krieda - počas ktorých na Zemi vládla dynastia dinosaurov, vytvárajú zaujímavú paralelu s tromi historickými obdobiami ríše egyptských faraónov. Dinosaurov a faraónov spája ešte jedna pozoruhodnosť - ich mumifikácia.

Na rozdiel od egyptských múmií, pri ktorých sú ľudské pozostatky zakonzervované dômyselným spôsobom, múmie dinosaurov vznikajú za výnimočných prírodných okolností, pri ktorých sa mäkké časti ich mŕtvych tiel premieňajú na kameň. Nejde však o múmie v pravom zmysle slova, ale tzv. pseudomúmie (nepravé múmie). Vďaka prírodnému procesu mumifikácie sa nám dochovávajú nenahraditeľné informácie o anatómii vnútorných orgánov a vonkajšom vzhľade niektorých častí tela dinosaurov. Za posledných dvadsať rokov objavili paleontológovia viac takýchto výnimočných exemplárov ako kedykoľvek predtým. Všetko to však začalo už pred storočím, a to nálezom prvých „múmií" dinosaurov v Severnej Amerike.

Sternbergovci - lovci skamenených múmií
Na prelome 19. a 20. storočia sa premenili západné končiny Spojených štátov na paleontologický divoký západ. Začali neúprosné preteky v hľadaní kostier veľkých dinosaurov, pri ktorých konkurenti neváhali siahnuť po zbrani, aby ubránili svoje nálezisko. Práve tu, v neprebádaných končinách badlands sa zrodilo jedno z najväčších prekvapení ranej paleontológie. Charles Sternberg v úlohe Indiana Jonesa so svojimi tromi synmi objavil v rokoch 1908 až 1910 tri zaujímavé exempláre kačicozobých dinosaurov (Hadrosauria). Kostry týchto dinosaurov sa už na prvý pohľad odlišovali čímsi podstatným od všetkých ostatných. Niektoré kosti boli obalené zpevneným pieskovcom takým spôsobom, že sa zachoval pôvodný vonkajší tvar tela. Vďaka týmto exemplárom sme sa dozvedeli, že čeľuste hadrosaurov vybiehali v prednej časti do rohovinového zobáka, tri prostredné z piatich prstov predných končatín boli zrastené, na chodidlách sa nachádzali vankúšiky ako napríklad u psov a koža zložená z množstva šupín pripomínala povrch tela plazov alebo šupiny na nohách vtákov.
Zaujímavý je aj osud týchto Sternbergových múmií. Prvá z nich je pýchou expozície múzea v Senckenbergu vo Frankfurte. Druhá cestovala z náleziska vo Wyomingu do amerického prírodovedného múzea v New Yorku (obr. 1). Tretia, objavená v kanadskej provincii Alberta, bola určená pre britské prírodovedné múzeum. Do Londýna však nikdy nedorazila. Loď, ktorá ju prepravovala, torpédovala nemecká ponorka, a tak sa jedna z múmií dinosaurov dostala dokonca na hlboké dno Atlantiku, kde čaká na svoje znovuobjavenie.

Drobný dinosaurus, ktorý vyrazil všetkým dych
Talianski paleontológovia jasali, zahraničie žaslo. Iba 25 cm dlhé mláďa mäsožravého dinosaura z obdobia ranej kriedy, ktorého odborníci pomenovali Scipionyx samniticus (obr. 2) poprel názory, ktoré by sme nemohli zazlievať ani najväčším skeptikom. Tohto jedinca postihla smrť krátko po tom, čo sa vyliahol. Zahynul však tak, aby sa po sto miliónoch rokov stal senzáciou. I po tak dlhej dobe si totiž zachoval to, čo nenájdete ani u múmií faraónov - vnútorné orgány. Popri zachovanej priedušnici v krčnej oblasti, svalov v oblasti ramena a panvy je najúžasnejším práve skamenené črevo, ktoré vypĺňa brušný priestor. Tvarové detaily a zafarbenie sú také nápadné, že rýchle získate pocit, akoby ste sa pozerali na nedávno pitvané zviera. Pred črevom nájdete uloženú hematitovú „auru" toho, čo pravdepodobne zostalo z pečene scipionyxa. Práve tento útvar vyvolal v odborných kruhoch polemiku o tom, či dinosaury sú predchodcami vtákov alebo nie.

Celý článok si môžete prečítať v Quarku.