Pagaštan pochádza z južnej Európy, ale na Slovensku sa už udomácnil. Dlho nevyžadoval nijakú mimoriadnu starostlivosť. V roku 1994 sa však objavilo hnednutie a skrúcanie listov, ich predčasné schnutie a opadávanie.
Stromy napadnuté ploskáčikom pomaly hynú v dôsledku veľkej straty živín, vody a energie a v zimných mesiacoch ich častejšie poškodzujú mrazy.
Ľudia, ktorí vnímajú prírodu najmä v mestských sadoch a parkoch, si iste všimli, že v posledných rokoch sa listy pagaštana sfarbujú do hneda už v letných mesiacoch. Je to vážny biologicko- fytopatologický fenomén a pre pagaštan to znamená predčasnú jeseň.
Užitočný a dekoratívny strom
Pagaštany patria medzi často vysádzané okrasné a dekoratívne dreviny. Carl Linné odvodil vedecké označenie stromu (Aesculus hippocastanum) z latinského esca = jedlo, čím chcel vyjadriť podobnosť s gaštanom jedlým. Druhové meno je z gréckeho hippos = kôň, lebo rozomleté semená boli liekom pre dýchavičné kone. Pagaštan je užitočný strom a zaslúži si našu úctu. Bohato kvitne v máji a júni a v tomto období jeho kvety poskytujú dostatok tmavočerveného peľu a veľa bieleho medu. Pupene a listy zasa medovicu. Farmaceutický priemysel spracúva kvety a plody pagaštana pri výrobe liekov na cievne ochorenia a reumu. Využívajú ho aj rezbári a technicky sa drevo používa ako dubové drevo. Plody – gaštany tvoria súčasť doplnkového krmiva pre ošípané a v zime sa ním prikrmuje lesná zver.
Pagaštan sa na Slovensku začal udomácňovať okolo roku 1600. Dlhé roky odolával rôznym chorobám a škodcom a nevyžadoval si nijakú mimoriadnu starostlivosť. Nemá ani osobitné nároky na pestovanie. Jeho málo výrazné zdravotné problémy sa dlhodobo prehliadali, ale v roku 1994 sa prvýkrát objavilo nápadné hnednutie a skrúcanie listov a ich predčasné usychanie a opadávanie. Tento patologický prejav pagaštan veľmi ťažko znáša. Ak mu listy opadajú predčasne, do ďalšieho vegetačného obdobia vstupuje oslabený. Ak sa tento chorobný proces viac sezón opakuje, stromu hrozí vyhynutie.
Motýlik z Macedónska
Hlavnou príčinou nápadného poškodenia listov je drobný motýlik – ploskáčik pagaštanový (Cameraria ohridella). Prvýkrát ho zistili v roku 1984 v Macedónsku ako nový druh. Našiel sa pri Ohridskom jazere a podľa neho mu autori dali vedecký druhový názov – ohridella. V roku 1989 ho zistili v Rakúsku, v roku 1993 spôsobil veľké škody v južnom Nemecku, v roku 1994 v Maďarsku. V tom istom roku sa objavil u nás v zámockom parku v Rusovciach pri Bratislave. Odvtedy sa rýchlo šíri a dnes sa vyskytuje na celom území Slovenska, na ktorom nemá prirodzeného nepriateľa. Rozšíril sa už aj do Škandinávie. Nebezpečný škodca je veľký 4 až 5 mm, okrovohnedej farby s bielou kresbou na krídlach a rozpätím krídel 7 mm.
Kukly ploskáčika tretej, niekedy aj štvrtej generácie prezimujú v opadanom lístí. Na jar v čase od 10. do 25. apríla sa z nich liahnu dospelé motýle, ktoré poletujú pod korunami stromov alebo sedia na kmeňoch, kde sa pária. Ploskáčik má zvláštnu náklonnosť k tmavej ploche kmeňa pagaštana. Tam sa sústreďuje do výšky prvých vetví. Toto je najúčinnejší moment, kedy môžeme škodcu zasiahnuť účinným postrekom, čím sa podstatne zredukuje jeho populácia. Vyliahnuté motýliky v rojoch nalietavajú v tom čase na pučiace stromy. Samičky kladú vajíčka jednotlivo na postranné žilky vrchnej strany listov. Sú oválne, spočiatku priehľadné. Vyliahnuté larvy sa hneď prehryzú cez listovú pokožku a tam list vyžierajú. Najprv vytvárajú úzku chodbičku, ktorá sa postupne zväčšuje, až dosiahne dĺžku 15 až 30 mm. Tieto tzv. míny sú viditeľné voľným okom. Je to evidentný dôkaz, že ploskáčik začína svoju škodlivú činnosť.
Míny sú sivozelené – priesvitné, oválne až pretiahnuté. Voľným okom je v nich vidieť larvy a zrniečka trusu. Na jednom liste môže byť aj niekoľko mín, ktoré sa spájajú do súvislých celkov, a tým listu znemožňujú fotosyntézu. Dospelé larvy (húsenice) sa kuklia v míne asi za 10 – 14 dní. Sú spočiatku bledohnedé, neskôr tmavohnedé. Aby vyliahnuté motýliky mohli vyletieť z listu, musia pretrhnúť pokožku míny. Na to používajú tŕň na prednom konci tela.
Ing. Anton Janitor, PhD.
Ústav krajinnej ekológie SAV Bratislava
Viac o nebezpečnom škodcovi, ktorý napáda pagaštany sa dočítate v augustovom čísle Quarku.