Nad vlnami Kaspiku

Stroje s názvom ekranoplán alebo WIG (Wing-in ground effect vehicles) sú niečo medzi lietadlom a okrídleným rýchlostným člnom a využívajú tzv. prízemný efekt (efekt blízkosti referenčnej plochy - vody, pevniny a pod.).

Tieto stroje sú schopné pohybovať sa vysokou rýchlosťou nízko nad vodnou hladinou ako lietadlá, plávať po hladine ako lode, prípadne sa s určitými obmedzeniami pohybovať tesne nad rovnou pevninou či ľadovou plochou. Preto je ťažké priradiť ich jednoznačne k lietadlovej alebo námornej technike.

Trocha teórie
Na zvyšovanie rýchlosti námorných dopravných prostriedkov je najväčším obmedzením odpor vody, na ktorej plávajú. Konštruktéri sa snažili „zdvihnúť" lode do vzduchu, prostredia viac ako 800-krát redšieho ako voda. Vznikali tak lode na podhladinových krídlach a neskôr aj stroje na vzduchovej poduške (vznášadlá). Zavŕšením ich úsilia boli práve konštrukcie ekranoplánov, väčšinou okrídlených strojov lietajúcich nad povrchom vo výške niekoľko desiatok centimetrov až niekoľko metrov.
Principiálny rozdiel medzi vznášadlami a ekranoplánom je ten, že vzduchová poduška pri ekranopláne sa nevytvára ventilátorom, ale vďaka náporovému tlaku vzduchu na stroj pri pohybe tesne nad vodnou plochou alebo zemským povrchom. Zvyšuje sa vztlaková sila krídla. Ekranoplány môžu byť ako lietajúce krídlo alebo môžu mať klasickú lietadlovú koncepciu.

Celý článok si môžete prečítať v Quarku.