V letnom dovolenkovom období v oblasti Stredozemného mora často pozorujeme ľudí, prechádzajúcich na svoje pláže a hľadiacich do korún okolitých stromov, z ktorých počuť prenikavý zvuk, ako keď sa silno rozkmitá elektrické vedenie.
Bzukot trvá síce len necelú pol minútu, ale sa pravidelne opakuje. Jeho pôvodcom je zaujímavý hmyz, ktorý sa dá pomerne ťažko zbadať niekde na kmeni či konári stromu. Sú to cikády, vedeckým menom Cicadoidea patriace spolu s peniarkami, cikádkami a lampárkami do spoločného podradu Auchenorryncha a veľkej tvarovo a veľkostne rôznorodej skupiny hmyzu s bodavo cicavým ústnym orgánom - rovnakokrídlovce (Homoptera).
Cikády sa od svojho príbuzenstva odlišujú veľkosťou - niektoré exotické druhy dosahujú v rozpätí krídel vyše 200 mm, najväčšie až 280 mm s dĺžkou tela 60 mm. Aj na Slovensku sa vzácne vyskytujú niektoré druhy cikád, ktoré tu majú severnú hranicu svojho rozšírenia v Európe. Viaceré druhy cikád sú také hlučné, že ich možno počuť aj zo vzdialenosti stovák metrov. Cikády predstavujú najdokonalejší typ vydávania zvuku u hmyzu.
Jeho podstatou je pár vyklenutých a pozdĺžnymi sklerotizovanými lištami vystužených chitinizovaných zvukových doštičiek na začiatku bruška. Doštičky sú spojené s úzkym väzivovým násadcom, ktorý sa rozširuje do širokého plochého útvaru. Tento útvar sa viaže s neobvykle silným zväzkom svalov prebiehajúcim šikmo telovou dutinou. Zvukové doštičky sa uvádzajú do pohybu sťahovaním a naťahovaním svalového zväzku, pričom vzniká zvuk. Ten sa zosilňuje systémom rezonančných doštičiek - odborne nazývaných operkuly. Zvukové doštičky sú obklopené stenou vzdušného vaku, ktorý výrazne zosilňuje zvuk.
Zvukotvorné orgány majú len samce. Obe pohlavia majú dobre vyvinuté sluchové orgány. „Spev" samcov je epigamným prejavom na prilákanie samíc k páreniu. Svojimi zvukovými prejavmi trochu pripomínajú iný hmyz, napr. rovnokrídlovce (kobylky a koníky), ale aj iné zvieratá ako rosničky. Zvuky jednotlivých druhov cikád sa nápadne od seba líšia.

Celý článok si môžete prečítať v Quarku.