Viete, kde vo vesmíre panuje najnižšia teplota? Tam, kde je takzvané reliktové žiarenie. Je to elektromagnetické žiarenie prichádzajúce z vesmíru zo všetkých smerov a je pozostatkom z obdobia krátko po Veľkom tresku.
V súčasnosti svojimi charakteristikami zodpovedá žiareniu absolútne čierneho telesa s teplotou okolo 2,73 K, čo je najnižšia pozorovaná teplota v celom rozľahlom priestore vesmíru. Za jediné známe ešte chladnejšie miesto vo vesmíre dnes vedci považujú hmlovinu Boomerang, ktorej teplota je len jeden stupeň Kelvina. To je najnižšia teplota, akú vyprodukovala príroda, ale nie najnižšia teplota vo vesmíre. Oveľa nižšie teploty sú totiž schopní dosahovať fyzici pracujúci v oblasti fyziky veľmi nízkych teplôt.
Svetovým, či vlastne vesmírnym rekordmanom v tomto smere je George Pickett, profesor fyziky nízkych teplôt na univerzite v britskom Lancasteri. Profesor Pickett, ktorý nedávno navštívil Slovensko, ochladil vo svojom lancasterskom laboratóriu nízkych teplôt kúsok medi na teplotu len 6 mikrokelvinov, čo je len šesť milióntin stupňa nad absolútnou nulou! Je to skutočne najnižšia teplota v celom vesmíre?, spýtali sme sa ho. Pokiaľ ide o ochladenie takpovediac kúska tuhej látky, je to skutočne najnižšia teplota, aká sa kedy dosiahla. Kolegovia v Helsinkách síce dosiahli ešte nižšiu teplotu, ale išlo len o ochladenie súboru jadier, pričom samotné atómy boli teplejšie, vysvetlil profesor Pickett. Na otázku, či sa niekto vo svete pokúša rekord jeho tímu prekonať a dostať sa ešte bližšie k absolútnej nule, Pickett povedal, že nevie o nikom.
Má však vôbec význam sa o to snažiť, keď k (nedosiahnuteľnej) absolútnej nule chýba už len šesť milióntin stupňa? Samozrejme, že má. Tých šesť milióntin predstavuje takpovediac obrovský priestor, v ktorom sa môžu objaviť nové a nečakané efekty a vlastnosti hmoty. Možno pri nižších teplotách budeme pozorovať ešte jemnejšie efekty a objavíme komplexnejšie systémy, dodáva profesor Pickett. V tejto súvislosti možno spomenúť, že košické nízkoteplotné laboratórium je držiteľom stredoeurópskeho rekordu v najnižšej dosiahnutej teplote (okolo 50 mikrokelvinov, teda 50 milióntin stupňa nad absolútnou nulou).
Dôvodom návštevy prof. Picketta na Slovensku bola účasť na Cryoconference 2010 v Mýte pod Ďumbierom. Zorganizovalo ju Centrum fyziky nízkych teplôt, ktoré je spoločným výskumným centrom Univerzity P. J. Šafárika a Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach. Na tejto konferencii, dotovanej Európskou úniou v rámci Programu Marie Curie, dostali mladí nízkoteplotní fyzici z rôznych krajín príležitosť prezentovať svoje výsledky a diskutovať so svojimi staršími kolegami. Profesor Pickett diskutoval o tom, kam smeruje fyzika nízkych teplôt. Treba ešte spomenúť, že profesor už dve desiatky rokov spolupracuje s košickým nízkoteplotným laboratóriom, konkrétne s tímom RNDr. Petra Skybu, CSc. Pokúsi sa prof. Pickett so svojím tímom prekonať svoj vlastný rekord a dostať sa ešte bližšie k absolútnej nule? No, pokúsime sa o to, ale zatiaľ nemáme nijaký zvláštny dôvod, trochu záhadne odpovedal jeden z najrenomovanejších fyzikov v oblasti ultranízkych teplôt na svete.
RM