Najšľachetnejšia veda (2)

S pribúdajúcimi vedeckými poznatkami a s rozvojom techniky sa rozvíjala aj medicína. To, čo sa dlho nevedelo liečiť, je už v súčasnosti hračka, na druhej strane sa však objavujú nové choroby. Otestujte sa, ako dobre poznáte míľniky v dejinách lekárstva. Správne odpovede si môžete overiť v tlačenej verzii magazínu Quark na strane 54.

Foto Pixabay
1. V 17. storočí sa lekárska veda opäť posunula dopredu. Na scéne sa objavuje zdokonalený mikroskop, vzniká pracovné lekárstvo, rozvíja sa hematológia. Dňa 15. júna 1667 francúzsky lekár Jean Baptiste Denis (1643 – 1704) vykonal v Paríži úplne prvú zdokumentovanú transfúziu ľudskej krvi. Mladému letargickému mužovi so zimnicou dal krv

a) z koňa

b) zo psa

c) z opice

d) z jahňaťa

2. Za otca mikrobiológie sa považuje holandský podnikateľ a vedec Antonie van Leeuwenhoek (1632 – 1723). Pomocou veľmi jednoduchých mikroskopov, či skôr zlepšených lúp s vlastnoručne brúsenými šošovkami zväčšujúcimi 160- až 270-krát, precízne popísal červené krvinky a v roku 1676 ako prvý videl baktérie, ktoré nazval animalcules, čo znamená

a) molekuly

b) zvieratké

c) duše

d) špina

3. K najväčšiemu zdokonaleniu zubnej starostlivosti prišlo v 18. storočí a zaslúžil sa oň francúzsky chirurg Pierre Fauchard (1678 – 1761). Zostrojil zubárske kreslo, vymyslel päť nástrojov na trhanie zubov, skonštruoval zubnú vŕtačku, vyrábal protézy zo slonoviny – skrátka otec stomatológie. V roku 1746 popísal ochorenie, ktoré sa nazývalo pyorhea alveolaris – hnisotok zubného lôžka. V súčasnosti poznáme toto ochorenie ako

a) zubný kameň

b) zubný kaz

c) parodontitída

d) zubný fluoróza

4. Devätnáste storočie bolo obdobím obrovských pokrokov v lekárstve. Francúzsky chemik a biológ, objaviteľ princípov očkovania, mikrobiálnej fermentácie a pasterizácie Louis Pasteur (1822 – 1895) dokázal, že choroby skutočne spôsobujú mikroskopické organizmy. Jeden z najvýznamnejších Pasteurových úspechov bola jeho metóda očkovania proti besnote, ktorú spôsobujú

a) baktérie

b) vírusy

c) bacily

d) sinice

5. Za jedného zo zakladateľov bakteriológie sa považuje nemecký lekár Robert Koch (1843 – 1910). Stal sa slávnym vďaka objavom pôvodcov cholery a moru, odborne nazývanom slezinová sneť (antrax), no najmä objavu pôvodcu obávanej choroby, ktorá v tom čase kosila milióny ľudí. Svoj objav oznámil 24. marca 1882 a v roku 1905 zaň dostal nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Išlo o objav baktérie

a) tuberkulózy

b) čierneho kašľa

c) šarlachu

d) ovčích kiahní

6. Veľké objavy v chémii a fyzike na konci 19. a na začiatku 20. storočia otvorili cestu aj k ohromnému rozvoju medicíny. Roku 1895 nemecký fyzik Wilhelm Conrad Röntgen (1845 – 1923) objavil lúče x, premenované neskôr na röntgenové, ktoré sa stali základom RTG prístrojov používaných pri vyšetrovaní. V roku 1901 získal Röntgen za svoj objav ako vôbec prvý Nobelovu cenu za fyziku. Prvá RTG fotografia je snímka ľudskej ruky, na ktorej boli jasné kontúry kostí a tiene mäkkej svaloviny. Bola to ruka

a) Röntgena

b) Röntgenovho kolegu

c) Röntgenovej slúžky

d) Röntgenovej manželky

7. Roku 1898 francúzsko-poľská vedkyňa chemička a fyzička Marie Curie-Skłodowska a jej francúzsky manžel Pierre Curie objavili chemický prvok rádium, ktorý sa používa pri liečbe rakoviny. Prvý gram rádia izolovala z uraninitu (smolinca) pochádzajúceho

a) zo slovenskej Jahodnej

b) zo slovenskej Novoveskej Huty

c) z českého Jáchymova

d) z českého Příbramu

8. V 20. storočí preniká do medicíny čoraz väčšmi nová technika. V štyridsiatych rokoch sa objavuje prvá umelá oblička, rozvoj elektroniky prináša miniaturizáciu, čo umožňuje konštrukciu prvého kardiostimulátora. Nastupuje prudký rozvoj kardiochirurgie. Vďaka pokroku v imunológii sa rozbieha veľký program transplantácie srdca. Prvú úspešnú transplantáciu na ľuďoch uskutočnil 3. decembra 1967 chirurg Christiaan Barnard, ktorý pochádzal

a) z Južnej Afriky

b) z Holandska

c) z Belgicka

d) z USA

9. Mohutný rozvoj techniky viedol k zmene životného štýlu, a tak dovtedajšia najčastejšia príčina umierania, ktorou boli infekčné choroby, sa zmenila na civilizačné ochorenie. Medzi civilizačné ochorenia nepatria

a) respiračné ochorenia

b) srdcovo-cievne ochorenia

c) nádorové ochorenia

d) metabolické ochorenia

10. Roku 1985 veterinári predviedli britským úradom kravu označenú číslom 133 a tie neskôr skonštatovali, že zahynula na hovädziu špongiovitú encefalopatiu, nazvanú choroba šialených kráv. Začiatkom 90. rokov sa táto choroba prvý raz diagnostikovala ako prenosná choroba z hovädzieho dobytka na človeka, a to v potravovom reťazci. skratka tejto choroby je

a) SBE

b) BSE

c) DCJ

d) CJD

11. Roku 2001 sa uskutočnila prvá transatlantická teleoperácia. Chirurg v New Yorku operoval žlčník žene

a) v Rusku

b) v Južnej Afrike

c) v Tokiu

d) vo Francúzsku

R
Foto Pixabay

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 10/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre