Najväčšia korytnačka - kožatka morská

Väčšinou si ani neuvedomujeme, že korytnačky (Testudines) patria medzi plazy. Na rozdiel od hadov alebo jašterov sú však sympatické aj širokej verejnosti. Žiaľ, pre mnohých ľudí predstavujú predovšetkým potravu. Preto sa niektoré druhy ocitli na pokraji vyhynutia. Medzi najviac postihnuté patria morské korytnačky. Radíme k nim karety (sedem druhov) a jediného zástupcu čeľade kožatkovité (Dermochelyidae) – kožatku morskú (Dermochelys coriacea).

Tento obor, obývajúci moria v tropickom až miernom podnebnom pásme, je vôbec najväčšou žijúcou korytnačkou na našej planéte. Bežne dorastá do dĺžky 2-2,5 m a váži okolo 600 kg (najväčší exemplár mal 961 kg). Ako naznačuje už jej názov, nemá vyvinutý typický pancier. Túto záťaž počas vývoja stratila a z kostených plátov zostali len kostené doštičky (osteodermy) uložené v silnom kožnom kryte. Hydrodynamický tvar tela kožatky zlepšujú na chrbtovej i brušnej strane pozdĺžne hrebeňovité kýly, ktoré zvyšujú jej stabilitu pri plávaní. Napriek svojej veľkosti ide o dobrého plavca, ktorý dokáže vyvinúť rýchlosť až 30 km/hod. Hnacím „motorom“ sú veľké plutvovité končatiny, ktoré ako u jedinej z morských korytnačiek nemajú pazúry.
Pritom chytanie hlavnej koristi – medúz a holotúrií – si nevyžaduje lámanie rýchlostných rekordov. Na lov tejto klzkej koristi má svojské nástroje. Jej ústnu dutinu i pažerák pokrývajú rady dozadu smerujúcich tŕňov, ktoré pomáhajú udržať potravu v zobákovitých čeľustiach. Potravu si kožatka vyhľadáva až do hĺbky 1 500 m, zväčša sa pohybuje v  plytšej vode. Práve potravná špecializácia sa jej stala takmer osudnou koncom 20. storočia, keď sa aj šíre oceány zamorili množstvom plastového odpadu, hlavne vriec, neskôr i fliaš. Kožatka si ich neraz mýli s medúzami. Biológovia predpokladali, že po prehltnutí môžu v jej zažívacom trakte spôsobiť vážne zdravotné problémy, prípadne aj smrť. Nedávno získané poznatky však ukázali, že situácia nebude až taká tragická. Zistili totiž, že telo týchto plazov dokáže vylúčiť nestráviteľné predmety tak, že ich obalí do kriedovej látky, vďaka čomu môžu bez problémov opustiť telo.
Nebol to novodobý plastový problém, ktorý spôsobil drastický pokles početnosti kožatky morskej i jej príbuzných kariet. Paradoxné je, že pre existenciu morských korytnačiek sa ukázala ako kritická kratučká suchozemská fáza ich života, ktorá súvisí s reprodukciou. Tieto pôvodne suchozemské plazy sa síce pária vo vode, ktorú dospelé samce nikdy neopúšťajú, no samice musia pravidelne vyhľadávať piesočné pláže teplých morí, aby tu nakládli vajcia a zachovali rod. Robia tak pod rúškom noci, aby sa vyhli denným predátorom. Tí sa rovnako ako človek nezaujímajú o samice, ale hlavným lákadlom sú pre ne výživné vajcia.

Celý článok si môžete prečítať v Quarku.