Náležité podoby prídavných mien utvorených od geografických názvov typu Sihoť a Sereď

Na Slovensku máme viacero geografických objektov, ktorých názvy sú zakončené na mäkkú spoluhlásku ť, ako sú Hrochoť (obec v okrese Banská Bystrica), Keť (obec v okrese Levice), Novoť (obec v okrese Námestovo), Pažiť (obec v okrese Partizánske), Sihoť (sídlisko v Trenčíne, ale aj riečny ostrov v Dunaji v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves či mestský park v Nitre). V jazykovej praxi sa stretáme s dvomi podobami vzťahového prídavného mena utvoreného príponou -ský od týchto názvov, a to s tvrdou spoluhláskou t pred touto príponou, ale aj s mäkkou spoluhláskou ť, napr. Hrochotský mlyn, hrochotský dialekt, Hrochotská dolina, Hrochotská jaskyňa, resp. Hrochoťský mlyn, hrochoťská lipa, hrochoťské zvony; Ketský potok, Ketské rybníky, resp. Keťský potok, Keťské rybníky; novotský rodák, Novotský žurnál, Novotské furmanské dni, resp. novoťský rodák, Novoťské furmanské dni; pažitský park, Pažitský potok, Pažitské jazierko, resp. Pažiťský potok, Pažiťské jazierko; sihotský prameň, sihotský železo-betónový most, Sihotská ulica, resp. Sihoťský hrad, Sihoťský poklad, Sihoťský potok, Sihoťská ulica (doklady sú z internetových stránok).
Vynára sa otázka, ktorá z uvedených podôb vzťahových prídavných mien je jazykovo správna, či s tvrdou spoluhláskou t pred príponou -ský, teda hrochotský, ketský, novotský, pažitský, sihotský, alebo s mäkkou spoluhláskou ť pred touto príponou, teda hrochoťský, keťský, novoťský, pažiťský, sihoťský. V slovenských gramatikách či v príručkách o tvorení slov sa možno dočítať, že pri tvorení vzťahových prídavných mien príponou -ský sa mäkká spoluhláska ť v odvodzovacom základe strieda s tvrdou spoluhláskou t. Správne sú teda iba podoby prídavných mien hrochotský, hrochotská, hrochotské; ketský, ketská, ketské; novotský, novotská, novotské; pažitský, pažitská, pažitské; sihotský, sihotská, sihotské, napr. Hrochotská dolina, Ketský potok, Novotské furmanské dni, Pažitský potok, Sihotská ulica.
Podobná situácia ako pri tvorení vzťahových prídavných mien pomocou prípony -ský od geografických názvov zakončených na mäkkú spoluhlásku ť je aj pri tvorení vzťahových prídavných mien zakončených v odvodzovacom základe na mäkkú spoluhlásku ď, ako sú Debraď (obec v okrese Košice-okolie), Podhoroď (obec v okrese Sobrance), Sereď (okresné mesto). Aj tu sa v jazykovej praxi stretáme s dvomi podobami vzťahových prídavných mien, a to s tvrdou spoluhláskou d pred príponou -ský, t. j. debradský (debradský majetok, Debradská ulica), podhorodský (Podhorodská voda, Podhorodské slávnosti), seredský (seredský kaštieľ, Seredská ulica), ale aj s mäkkou spoluhláskou ď pred touto príponou, teda debraďský (debraďský jazdec, Debraďská ulica), podhoroďský (Podhoroďská voda, Podhoroďské slávnosti), sereďský (sereďský kaštieľ, Sereďská ulica). Jazykovo správne sú však iba podoby vzťahových prídavných mien s tvrdou spoluhláskou d pred príponou -ský, teda debradský, podhorodský, seredský.
Na záver možno ešte poznamenať, že náležité podoby vzťahových prídavných mien od názvov obcí si možno overiť aj v Pravidlách slovenského pravopisu.

PaedDr. Matej Považaj, CSc.

Komentáre