Nebeský plantážny mrakodrap

Povrch Zeme je vzácnou komoditou. Rastúci počet obyvateľov a ich nároky na nové plochy nás už v blízkej budúcnosti privedú pred dilemu: Čo robiť, ak sa všetky pozemky na zemeguli raz vyčerpajú? Dvaja slovenskí architekti poznajú na túto otázku jednoduchú odpoveď.

Prstencová vesmírna stanica
na geostacionárnej dráhe slúži
ako protizávažie. Energeticky
sebestačná archa semien
pôvodných druhov kultúrnych
rastlín.

Píše sa rok 2250, Zem je husto osídlená, žije na nej takmer 50 miliárd ľudí. Nové technológie ponúkajú niekoľko možností udržateľnej produkcie jedla. Jednou z nich je aj zavesená stavba –Plantage Skyhanger (plantážny vešiak, mrakovis) a mohla by vyriešiť lokálny problém produkcie a dodávky jedla vo vysoko urbanizovaných oblastiach rovníka. Taká je vízia slovenských architektov Michala Ganobjaka a Martina Koiša.

Idea

Hlavnou ideou zavesenej stavby je produkcia potravín a zeleniny na skutočnej pôde, so skutočným denným svetlom, dažďovou vodou, s pôvodnými organickými druhmi kultúrnych rastlín pestovaných novým spôsobom v novej konštrukcii prostredníctvom vertikálneho farmárčenia. Stavba je zavesená z geostacionárnej dráhy z vesmíru a vznáša sa priamo nad zástavbou megapolisu.

Vešiak alebo mrakovis

Zavesený mrakodrap, alebo skôr mrakovis, je ako zavesené kŕmidlo, ponúka dostupnú čerstvú zeleninu a obilniny pre mestské štruktúry pod ním. Celá konštrukcia je zavesená, preto je staticky ľahšia ako konštrukcie vyrastajúce zo zeme. Podlažia stavby tvoria otvorené kruhové polia s kondenzačným zavlažovaním z umelej atmosféry zo stropu. Semená sa množia laboratórne v automatizovaných laboratóriách v najvyšších podlažiach plantážneho vešiaka. Rastliny nie sú geneticky modifikované. Semená pôvodných organických druhov sú uskladnené vo vesmírnej arche – stanici, ktorá slúži ako protizávažie celej stavbe. Na pestovanie rastlín v zavesenej budove sa využíva pôda, ktorú rieky každoročne splavujú do mora. Kedysi stratená časť pôdy sa takto znova využíva v tomto novodobom poľnohospodárstve. Po niekoľkých cykloch sa zemina opäť vracia do prírody.

Svetlo a energia

Plantážny vešiak – PlantageSkyhanger – zavesená konštrukcia z vesmírnej stanice, ktorá slúži ako stavba pre vertikálne farmárčenie, pestovanie čerstvej zeleniny a obilia pre mestské štruktúry.

Zavesená stavba využíva denné svetlo dvomi spôsobmi, priamo aj nepriamo. Veľkorozmerné  priesvitné ľahké fasády z vylepšených ETFE (etylén-tetrafluoretylén, materiál, ktorý sa používa v prípadoch, keď nemožno použiť sklo) vankúšov prinášajú rozptýlené denné svetlo dovnútra nepriamo po obvode budovy. Vankúše sú pretkávané optickými vláknami v dvojsmernej špirále, zachytávajú denné svetlo a prinášajú ho do vnútra stavby počas dňa. Ak je svetlo nedostačujúce, možno ho umelo doplniť tzv. svetelnými receptami podľa požiadaviek rastlín a ich vegetačného obdobia. Stanica a zavesená stavba rotuje súbežne so Zemou, t. j. každých 24 hodín okolo zemskej osi. Budova získava energiu z vibrácií vetra cez lano a pomocou solárnych panelov zo Slnka. Získaná energia sa využíva pri prevádzke budovy a v prípade nadbytku sa uskladňuje. Budova tak využíva koncept nulovej energetickej náročnosti.

Vesmírna stanica – genetická archa semien

Okrem kotvenia geostacionárna stanica umiestnená 35 786 km nad zemským povrchom slúži ako archa semien pre pôvodné geneticky neupravované druhy kultúrnych rastlín. Genetický materiál semien možno skladovať po stáročia pri teplote vesmíru – takmer absolútnej nuly pri stabilných podmienkach. Vesmírna stanica simuluje gravitáciu pomocou rotácie svojho vonkajšieho prstenca a je tienená od kozmickej radiácie, aby vierohodne simulovala podmienky Zeme pre semená a prípadne pre ľudí. S mrakovisom je spojená pomocou prstencového výťahu, ktorý sa bezkontaktne pohybuje po magnetickom vankúši popri závesnom lane.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 12/2016.

Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk

R

Vizualizácie Michal Ganobjak a Martin Koiš

Zaslaný projekt bol porotou súťaže eVolo zaradený medzi 10% najlepších projektov za roky 2014/2015/2016, bude uverejnený v úzkom výbere publikácie eVolo Skyscrapers3 a vzbudil pozornosť medzinárodnej komunity architektov. 

Komentáre