Najmä v jarných a letných mesiacoch chodia ľudia do lesa načerpať nové sily alebo na huby, ale takmer nikto nevie, že stačí malá nepozornosť a návštevník lesa si môže skomplikovať tieto príjemné chvíle aj na niekoľko dní.

Dokonca ani niektorí lesníci nepoznajú nebezpečenstvo, aké hrozí človeku pri kontakte s priadkovčekom dubovým (Thaumetopoea processionea L.), teda konkrétne s jeho chlpatou húsenicou.

Je to malý nočný motýľ, ktorý sa rojí v júli. Z prezimovaných vajíčok sa na jar liahnu v korunách dubov húsenice. Žijú spoločne vo vakoch (hniezdach) na spodnej časti kmeňov, spravidla hrubších dubov. Tento škodca napáda najmä dub cerový (Quercus cerris L.), ľudovo nazývaný cer, v južnejších, teplejších častiach Slovenska. Lokálne sa môže premnožiť a spôsobiť dokonca holožer, ale na Slovensku sa to stáva len výnimočne. Naposledy v roku 2003 v okrese Rimavská Sobota. Hojnejšie sa objavuje v dubových porastoch Malých Karpát.
Jeho druhový názov processionea vznikol na základe pohybu jeho húseníc, ktoré sa presúvajú jedna za druhou, čím vzniká akýsi rad húseníc (procesia), pripomínajúci vláčik.

Prečo je priadkovček dubový nebezpečný?
Húsenice priadkovčeka dubového sa niekoľkokrát zvliekajú. Už pri druhom zvliekaní majú na sebe veľmi krehké štetiny alebo chĺpky. Pri slabom kontakte alebo silnejšom vetre sa dostávajú do ovzdušia. Ak sa dostanú na pokožku, môžu po niekoľkých hodinách vyvolať alergické reakcie, napríklad silné, takmer neznesiteľné svrbenie, vyrážky, zápaly či ľahké opuchy. Dýchacie ťažkosti po vdýchnutí sú podobné prechladnutiu. Všetky to má na svedomí bielkovinová báza v chĺpkoch, nazývaná thaumetopirin. Keďže sú chĺpky veľmi krehké, pri škriabaní postihnutých miest na pokožke sa lámu a roznášajú ďalej. Je to veľmi nepríjemné. Okrem uvedených hlavných syndrómov sa môže vyskytnúť aj pocit závratu, horúčka a dokonca zápal očných spojiviek, citliví ľudia môžu dostať alergický šok. Ťažkosti trvajú obyčajne jeden týždeň, ale môžu pretrvávať aj dlhšie – dva až tri týždne. V tomto prípade treba vyhľadať lekára, ktorého treba upozorniť, že došlo ku kontaktu s húsenicou. Môj známy lekár často rieši takéto prípady. Ľudia si nevedia vysvetliť silné svrbenie, ale keď sa ich lekár spýta, či neboli práve na drevo, ako sa ľudovo hovorí, najmä v oblastiach s vyšším zastúpením duba cerového, odpoveď býva zvyčajne: Ako to viete? Na postihnuté miesta sa predpisujú bežne mastičky na potlačenia svrbenia, o ktorých však z vlastných skúseností viem, že veľmi nepomáhajú. Nič iné neostáva, len si to svrbenie pretrpieť a čo je najdôležitejšie, postihnuté miesta neškriabať!

Veľké nebezpečenstvo hrozí najmä od konca mája do septembra a nielen od živých jedincov. Chĺpky z húsenice priadkovčeka dubového po dotyku s kožou alebo pri vdýchnutí vyvolávajú alergické reakcie.

Viac o nebezpečných húseniciach sa dočítate v júlovom čísle Quarku

Ing. Juraj Galko, PhD.

Foto: Juraj Galko, Daniel Ulrich