Nebezpečný vietor na Slovensku
Vietor je už od nepamäti veľkým pomocníkom ľudstva, ale aj ničiteľom, ktorý dokáže v priebehu krátkej chvíle vymazať z povrchu zeme celé usadlosti, zničiť celoročnú úrodu či dokonca zdevastovať rozsiahle plochy lesa. Na Zemi pravdepodobne ani neexistuje miesto, kde by vietor z času na čas nefúkal.
Je to prirodzená vlastnosť zemskej atmosféry, ktorá sa takýmto spôsobom vyrovnáva s nerovnomerným zahrievaním a ochladzovaním rôzne veľkých častí zemského povrchu v priebehu dňa a noci alebo dlhšieho obdobia.
Nebezpečné prípady vetra
Aj na Slovensku je pomerne pravidelný výskyt vysokých rýchlostí vetra, ktoré môžu mať veľmi zreteľný deštrukčný účinok. Takéto situácie sa najčastejšie vyskytujú pri prechodoch výrazných studených frontov spojených s hlbokými tlakovými nížami, ktoré sa často presúvajú z Atlantického oceánu cez Severné more, Škandináviu a Pobaltie smerom na východ. Výrazné zosilnenie vetra pozorujeme aj pred prehlbujúcimi sa brázdami nízkeho tlaku vzduchu nad západnou Európou, kedy na Slovensku môže juhovýchodný a južný vietor dosiahnuť nielen v horských oblastiach, ale aj v nížinách juhozápadného Slovenska rýchlosť, pri ktorej už dochádza k závažnému poškodeniu stavieb. Ďalším typom poveternostnej situácie, pri ktorom zaznamenávame vysoké rýchlosti vetra, je postup stredu tlakovej níže cez naše územie. Našťastie, výskyt takýchto situácií na Slovensku je len zriedkavý, a ak predsa len vzniká, tak je to prevažne v zimných mesiacoch a v prechodných ročných obdobiach, najmä na jar. Učebnicovým príkladom takýchto situácií je víchrica z 19. novembra 2004, prípadne zimná víchrica Kyril, ktorá sa cez územie niektorých stredoeurópskych krajín prehnala v januári 2007.
Osobitným prípadom sú najmä letné búrky, počas ktorých postihuje vietor s ničivými účinkami väčšinou len málo rozsiahlu oblasť. Rýchlosť vetra v niektorých intenzívnych búrkach môže výrazne presiahnuť hodnotu 100 km/h. Bežným sprievodným prejavom búrok sú tzv. húľavy, ktoré sú priamym prejavom mohutných zostupných pohybov vzduchu v rámci búrkového oblaku. Ich najcharakteristickejším znakom je rotácia vzduchu v spodnej časti oblaku okolo horizontálnej osi. Na druhej strane sa však môžu pri búrkach vyskytnúť aj víry s vertikálnou osou rotácie, ktoré sú ešte nebezpečnejšie ako húľava, avšak ich výskyt je u nás ojedinelý. V odbornom žargóne sa tieto víry nazývajú tromby alebo tornáda. Príkladom mimoriadnych rýchlostí vetra pri búrke môže byť situácia z 25. či 26. júna 2008 z okolia Bratislavy a Senca, prípadne z 15. augusta 2008 z oblasti stredného Považia. Z dlhodobého pohľadu je veterná napríklad oblasť Bratislavy, Podunajská nížina, Záhorie, dolné Považie, Ponitrie, Košická kotlina a všeobecne vysokohorské oblasti, hlavne sedlá. Najvyššia rýchlosť vetra na Slovensku sa zaznamenala vo Vysokých Tatrách. Na Skalnatom Plese dosiahol 29. novembra 1965 maximálny náraz vetra 78,6 m/s (283 km/h). Vyskytujú sa tu padavé vetry, ktoré majú práve v takomto prostredí vhodné podmienky.
Supercelárne búrky, tromby a tornáda
So vznikom tornád alebo všeobecnejšie tromb súvisí vývoj intenzívnych a silných búrok, ktoré sa zvyknú v meteorológii označovať ako supercelárne (alebo jednoducho supercely). Tromba je pritom všeobecné pomenovanie pre lievikovitý oblačný útvar, najčastejšie viditeľný v spodnej časti búrkového oblaku, a výrazne rotujúci okolo vertikálnej alebo čiastočne zvislej osi rotácie. Mení sa na tornádo až vo chvíli, keď sa dotkne zemského povrchu. Ide o veľmi špecifický typ búrok, ktorý sa vo všetkých podstatných znakoch odlišuje od „klasických" búrok. Supercely vznikajú najčastejšie v podmienkach, kedy sa podstatná časť búrkového oblaku v dôsledku silného horizontálneho (bočného) prúdenia vzduchu v spodných a v stredných hladinách troposféry doslova „roztočí" okolo vertikálnej osi.
V klimatických a prírodných podmienkach strednej, prípadne aj západnej Európy môže k vzniku supercelárnych búrok a tornád dôjsť najčastejšie v letných mesiacoch, zväčša pri prechode rýchlo postupujúcich studených frontov oddeľujúcich teplotne a vlhkostne značne kontrastné vzduchové hmoty. Ďalšou veľmi dôležitou podmienkou týchto búrok je existencia veľmi výraznej zmeny smeru (a rýchlosti) horizontálneho prúdenia vzduchu vo vertikálnom smere (tzv. vertikálny strih vetra). Z vyššie uvedeného vyplýva, že tornáda sa môžu vyskytnúť, s výnimkou polárnych regiónov, takmer všade, aj na Slovensku. Za to, že sa ich celkový ročný počet na Slovensku a v Európe ani zďaleka nepribližuje ich počtu na americkom stredozápade, môžeme vďačiť najmä polohe hlavných horských masívov (Alpy, Karpaty, Pyreneje), ktoré sú usporiadané prevažne do východo-západných línií. Tie, laicky povedané, zabraňujú tomu, aby sa v relatívne krátkom čase ocitli v bezprostrednej blízkosti vzduchové hmoty s krajne odlišnými charakteristikami teploty, vlhkosti, prípadne výškového prúdenia. V prípade, že k tomuto „stretu" v letnom období predsa len dôjde, môže to vyústiť do vzniku a vývoja veľmi silných búrok, z ktorých niektoré môžu byť dokonca až supercelárne. Vznik tornád však nemusí byť vždy bezprostredne spojený len s vývojom supercelárnych búrok. V prípade, že sú sprievodným javov obyčajných búrok, bývajú tornáda alebo tromby spravidla slabšie a menej výrazné.
Hlavným rozpoznávacím znakom tornáda je bezpochyby jeho vzhľad v podobe lievikovitého chobota alebo stĺpu, ktorý vzniká v dôsledku kondenzácie vodnej pary v rýchlo rotujúcom vzduchu. Tornádo najčastejšie rotuje v protismere pohybu hodinových ručičiek a na jeho kontakt so zemským povrchom upozorňujú najmä zvírený prach a trosky rôznych predmetov, ktoré sú vo väčšine prípadov hlavnou príčinou úmrtí ľudí alebo zvierat. Občas dochádza aj k situáciám, kedy na periférii samotného tornáda vznikajú tzv. podružné alebo sekundárne sacie víry, ktoré mnohokrát svojou silou prevyšujú intenzitu hlavného tornáda, ale doba ich životnosti je našťastie relatívne krátka (maximálne niekoľko desiatok sekúnd). O neskutočne vysokých rýchlostiach rotujúceho vzduchu v najsilnejších tornádach svedčí predovšetkým ohromný rozsah škôd a ich fatálne následky v postihnutých oblastiach. Najvyššie namerané rýchlosti rotácie tornád sa šplhajú až k 500 km/h. Deštrukčný potenciál tornád býva najčastejšie výslednicou rýchlosti postupu a rotácie atmosférického víru, pričom nezanedbateľným faktorom je aj celková doba, počas ktorej pôsobí na konkrétny objekt. Na odhad sily a intenzity tornáda používajú meteorológovia najčastejšie tzv. Fujitovu stupnicu, ktorá rýchlosť víru kategorizuje na základe charakteru vzniknutých škôd. Najslabším tornádam sa prisudzuje označenie F0, tým najsilnejším F5. Rýchlosti rotácie tornáda uvedené v tejto klasifikácii je však potrebné považovať v stredoeurópskych podmienkach len za orientačné hodnoty, pretože Fujita zohľadňoval odlišný typ stavebných konštrukcií, ktoré sú typické pre USA. Najväčšie škody vznikajú najmä v dôsledku pôsobenia tlaku rýchlo rotujúceho vzduchu. Tornádo má, vzhľadom na svoje silné vztlakové sily, schopnosť prenášať rôzne veľké predmety do veľkých výšok a značných vzdialeností.
Tornáda na Slovensku
Tornáda alebo im zodpovedajúci rozsah škôd sa už na Slovensku viackrát zaznamenal. Väčšinou však chýba priamy obrazový alebo iný fotodokumentačný materiál, ktorý by zachytil tornádo priamo pri jeho vyčíňaní. Jeho výskyt sa teda najčastejšie určuje len nepriamo, na základe dostupných informácií z „druhej" ruky (výpovede svedkov, rozsah a charakter škôd...). Podmienky vzniku tornáda možno čiastočne identifikovať aj na základe snímok meteorologických radarov, pomocou ktorých dokáže skúsený meteorológ odhaliť vývoj veľmi špecifickej štruktúry supercelárnej búrky. Medzi posledné dokumentované prípady výskytu tornáda alebo tromby na území Slovenska patria dve zaznamenané tornáda z roku 2004. Prvé bolo 1. júna 2004 v okolí obce Veľké Zálužie a podľa dostupných informácií trvalo až päť minút. Druhé sledovali 19. júla 2004 v okolí Brezovej pod Bradlom. V oboch prípadoch išlo o výskyt tromby, ktorá sa preukázateľne dotkla zemského povrchu (podľa definície ide teda už o tornádo), no vzhľadom na jej nízku intenzitu (stupeň F0 až F1) nespôsobila významnejšie škody. K vzniku tromby a tornáda určite nechýbalo veľa ani pri nedávnej sérii búrok (pravdepodobne so supercelárnym vývojom) z 15. augusta 2008 v okolí stredného Považia, ktorej vývoj pravdepodobne vyvrcholil v oblasti južného Poľska, kde sa pozorovalo tornádo zanechávajúce za sebou značné škody. Podľa informácií v médiách dosiahlo intenzitu F2 až F3.
Niečo na záver...
V poslednom období sa čoraz častejšie medzi meteorológmi a klimatológmi diskutuje o otázke, či bude v Európe v dôsledku klimatickej zmeny pribúdať počet mimoriadne rýchlych vetrov. Žiaľ, ani v súčasnoti na túto zdanlivo jednoduchú otázku neexistuje presvedčivá odpoveď. Klimatická zmena z globálneho hľadiska podmieni predovšetkým posun teplejších klimatických zón smerom k obom geografickým pólom. Tomuto posunu sa nevyhne ani Európa a Slovensko. Atmosféra našich zemepisných šírok bude dynamickejšia, procesy spojené s prenosom energie a tepla budú mať rýchlejší priebeh a ich dôsledky budú citeľnejšie. To bezprostredne súvisí aj so vznikom búrok. Treba sa teda pripraviť na scenár, ktorý
Ako sa správať pri tornáde?
I napriek tomu, že väčšina z nás pravdepodobne nikdy nebude mať to šťastie, prípadne nešťastie zažiť tornádo takpovediac na „vlastnej koži", možno sa vám zídu informácie o tom, ako sa správať a čo robiť v takejto situácii. Ak sa k vám tornádo blíži a zhodou okolností sa nachádzate v blízkosti nejakej budovy,
najlepšou možnosťou je schovať sa do miestnosti bez okien, prípadne do podzemnej garáže. V prípade, že sa nachádzate vo svojom byte, dobre urobíte, ak sa ukryjete do bytového jadra (kúpeľňa...). Rozhodne sa vyhýbajte stodolám, autám, prívesom, prípadne iným neukotveným objektom, ktoré už na prvý pohľad nevyzerajú dvakrát bezpečne. Ak vás zastihne tornádo v prírode, pokúste sa vyhľadať nejakú terénnu depresiu (priekopu alebo val) a ľahnite si tvárou k zemi. Snažte sa, aby priestor medzi vami a zemou bol čo najmenší. Určite nevstupujte do lesných porastov, padajúce kmene stromov by vás mohli ľahko pripraviť o život.skôr počíta so silnejšími a intenzívnejšími búrkami.
Mgr. JOZEF PECHO, Mgr. PAVEL FAŠKO
Odbor Klimatologická služba
Slovenský hydrometeorologický ústav