Nefritové ľadovce

Foto Pixabay

Ľadovce  sa neraz zdajú byť takmer biele, pretože svetlo sa odráža  od bubliniek vzduchu uväznených v ľade. No ľad bez vzduchových  bubliniek, ktoré sa často tvoria na spodnej strane ľadovca, sa zdá byť  modrý, pretože absorbuje dlhšie svetelné vlnové dĺžky – teplé farby  ako červená a oranžová – a odráža kratšie, chladnejšie farby. Od 30. rokov 20. storočia však boli naprieč Antarktídou pozorované  prevrátené ľadovce so zelenou spodnou stranou, prezývané nefritové ľadovce. Na začiatku 90. rokov 20. storočia glaciológ Stephen Warren z Washingtonskej univerzity v Seattle prišiel s tým, že zelenú farbu  spôsobujú mikroskopické častice uhlíka z mŕtvych organizmov. Po  zakomponovaní do ľadu tieto žlto sfarbené častice uhlíka absorbujú  modré svetlo, čím nechávajú odrážať zelenú. Neskoršími experimentmi  sa však prišlo na to, že množstvo uhlíka nájdeného v zelených ľadovcoch bolo príliš malé na to, aby vytvorilo smaragdový odtieň. V roku  2016 však výskumníci objavili oxidy železa v starej zachovanej vzorke  zeleného ľadu odobranej z ľadovca Amery v Antarktíde. Oxidy železa,  ako je hrdza, odrážajú červené a oranžové, ale absorbujú modré svetlo.  S. Warren s kolegami tvrdí, že keď sa tieto častice, pravdepodobne  vyzdvihnuté z kameňov rozdrvených váhou a trením ľadovcov prúdiacich do oceánu, dostanú do ľadu tvoriaceho sa pod vodou, výsledkom  je výrazná zelená farba.  S. Warren chce teraz zistiť, či sú nefritové ľadovce bohaté na železo.  Ak áno, vysvetlilo by to záhadu a zároveň naznačilo predtým neznámu  úlohu tohto nezvyčajného ľadu: prevážať vzácnu, ale dôležitú živinu mikroskopickému planktónu, na ktorý sa spolieha celý potravový  reťazec oceánu.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 04/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre