Už po devätnástykrát udelili na slávnostnom ceremoniáli v divadle Harvardskej univerzity Sanders Theatre v americkom meste Cambridge Nobelove anticeny. Ako tradične sa tak udialo niekoľko dní pred vyhlásením skutočných Nobelových cien.

Recesistické Ceny Ig Nobela udeľuje americký humoristický vedecký časopis Annals of Improbable Research (Kronika nepravdepodobného výskumu). Ako býva v posledných rokoch zvykom, medzi ocenenými sú vedecké práce s humornými prvkami, príklady zle odvedeného výskumu s absurdnými závermi i kuriozity nachádzajúce sa celkom mimo vedu.
Po vyše roku globálnej finančnej krízy bolo hlavnou témou slávnostného večera nebezpečenstvo, ktoré v jednominútovom vystúpení vysvetlil matematik Benoit Mandelbrot. Už pred rokmi poukazoval na to, že finančné trhy ohrozuje divoké kolísanie. Nasledoval 15-minútový kabaretný koncert na tému nebezpečenstva, počas ktorého skupina Penny-Wise Guys vzdala osobitný hold finančníkovi Berniemu Madoffovi nedávno odsúdenému na 150 rokov väzenia za najväčší podvod v histórii, pri ktorom ukradol 65 miliárd dolárov.
Na to vhodne nadviazalo oznámenie o udelení Ceny Ig Nobela za ekonomiku manažmentu a auditorom štyroch islandských bánk – Kaupthing Bank, Landsbanki, Glitnir Bank a Central Bank of Iceland – za praktickú demonštráciu toho, ako môžu malé banky rýchlo vyrásť na veľké a potom sa znovu scvrknúť a tým prispieť k ekonomickému kolapsu krajiny.
Cenu Ig Nobela za matematiku dostal ďalší finančný čarodejník Gideon Gono, guvernér Zimbabwianskej rezervnej banky, ktorý nechal vytlačiť bankovky v hodnotách od 1 centu po jeden bilión tamojších dolárov, keďže inflácia v krajine stúpla o 231 miliónov percent. Tým podľa organizátorov umožnil ľuďom denne sa zdokonaľovať v zaobchádzaní so širokým rozpätím čísel.
Nefinančné nebezpečenstvo inšpirovalo Elenu Bodnarovú z Chicagskej univerzity, ktorá získala cenu za verejné zdravie za dvojpoužiteľnú podprsenku. Keďže žila v rodnej Ukrajine v čase černobyľskej jadrovej nehody, poznala dôležitosť pripravenosti na neočakávané ohrozenie verejného zdravia. Preto navrhla a nechala si v USA patentovať podprsenku, ktorá sa dá rýchlo rozpojiť a použiť ako dve plynové masky. V prípade jadrovej nehody, biologického útoku teroristov či požiaru si ju nositeľka rýchlo vyzlečie a jeden košík priloží na vlastné dýchacie cesty, druhý požičia partnerovi.  
Praktické vyčíslenie nebezpečenstva prinieslo Cenu Ig Nobela za mier Stephanovi Bollingerovi z Katedry súdneho lekárstva univerzity vo švajčiarskom Berne. So svojimi kolegami dospel experimentálnou cestou k záveru, že prázdne pivové fľaše sú počas krčmových bitiek oveľa lepšími zbraňami než plné. Urobil to tak, že fľaše položil vodorovne do vane. Potom na ne hádzal z rôznej výšky kilogramovú kovovú guľu. Zistil, že 30 joulov energie zničilo plné fľaše, avšak prázdne odolali aj 40 joulom energie. V oboch prípadoch to však stačí na zlomenie lebečných kostí. Bollinger svoj výskum obhajoval tvrdením, že to pomôže súdom pri posudzovaní zranení a škôd spôsobených útokom fľaškou.
S alkoholom sa spája aj udelenie Ceny Ig Nobela za chémiu. Dostali ju Javier Morales, Miguel Apatigo a Victor Castano z Národnej autonómnej univerzity v Mexiku, ktorí zaujali organizátorov tým, že sa im podarilo vyvinúť mierovú, málo nebezpečnú aplikáciu miestneho populárneho alkoholického nápoja tequila. Je ňou diamantový film, čo je, mimochodom, supertvrdý polovodič. Išlo o demonštráciu všeobecnej technológie tvorby diamantového filmu z plynových organických látok, v tomto prípade z etanolu unikajúceho zo zahrievaného nápoja.    
Cena za fyziku odpovedá na chúlostivú otázku: Prečo sa darí tehotným ženám nespadnúť a udržať rovnováhu? Antropológovia Katherine Whitcomeová z univerzity v Cincinnati, Liza Shapirová z Texaskej univerzity v Austine a Daniel Lieberman z Harvardskej univerzity dospeli k záveru, že ženy majú výraznejšie krivenie dolnej časti chrbtice než muži, čím posunú hornú časť trupu dozadu a ich telá lepšie držia rovnováhu počas tehotenstva.
Alergológ Donald Unger získal cenu za medicínu, keďže našiel odpoveď na ďalšiu nekonečnú otázku: Prispieva lúskanie prstami k vzniku artritídy? K hľadaniu odpovede ho primäla matka, ktorá mu lúskanie prstami zakazovala. Preto už ako tínedžer zaujímajúci sa o vedu začal každý deň lúskať prstami na ľavej ruke a robil to celých 60 rokov. Artritída sa mu však neobjavila ani na jednej ruke, takže dospel k záveru, že medzi oboma javmi nie je súvislosť. Preto na slávnostnom ceremoniáli smerom k nebesám zvolal: „Mama, mýlila si sa!“ Problémom jeho lúskania však bolo, že to robil sám a vo vede jeden príklad nič nepotvrdzuje. 
Cenu za veterinárnu medicínu si odniesli britskí vedci Catherine Douglasová a Peter Rowlinson z univerzity v Newcastli za zistenie, že kravy s menami dávajú viac mlieka než dojnice bez mena. Svoj výskum robili na 516 mliečnych farmách. Podľa Douglasovej sa kravy „cítia šťastnejšie a relaxovanejšie, keď majú priamu pozornosť“. Douglasová na slávnostné odovzdávanie cien nemohla prísť, lebo priviedla na svet dieťa. Poslala však tri fotografie – svoju, dcérky Flory v oblečení pripomínajúcom strakatú kravu a kravy. Fotografie prišli so sprievodným listom, v ktorom ocenenie venovala Purslane, Wendy a Tine, čo sú jej tri najobľúbenejšie kravy, pochopiteľne, s vysokou dojivosťou.
Cena za literatúru putuje do Írska. Vyslúžila si ju írska polícia udelením vyše 50 pokút najväčšiemu pirátovi írskych ciest, šoférovi menom Prawo jazdy. Policajtom totiž nedošlo, že na pokutové bločky nepíšu skutočné meno šoféra, ale názov vodičského preukazu v poľštine. V Írsku je poľských    gastarbeiterov ešte viac než slovenských, takže poľské vodičské preukazy tam nie sú vzácnosťou.   
Napokon poslednú, desiatu udelenú cenu získal Japonec Fumiaki Taguchi z univerzity Kitasato so svojimi kolegami, ktorí dokázali, že baktérie nachádzajúce sa v pandinom truse dokážu zmenšiť kuchynský odpad o 90 percent.    
   
MARIÁN BABIC