Nezvyčajné zmysly hadov

Užovka fŕkaná a užovka hladká patria medzi naše najkrajšie nejedovaté plazy. Prvá žije vo vode a jej mláďatá sa liahnu z vajec, druhá na súši, na teplých poliach a stepiach a mláďatá sa rodia živé.

Užovka hladká, mladší, asi dvojročný jedinec s dĺžkou tela približne 25 cm, foto wikipédia/Christian Fischer

Hady patria medzi chladnokrvné živočíchy, preto potrebujú teplé slnečné lúče, ktoré im zohrievajú krv. Až potom rozhýbu celé telo a môžu sa rýchlo plaziť po súši a plávať vo vode. Najčastejšie chodím pozorovať užovky fŕkané k rybníkom pri Žabokrekoch nad Nitrou, do Veľkých Ripnian a dobré zážitky z pozorovania ich života mám aj z prírodnej rezervácie Šúr pri obci Svätý Jur. Keďže najčastejšie môžeme užovku fŕkanú vidieť vo vode, nazýva sa aj užovka vodná. Pod vodou vydrží až 6 minút bez vynorenia a ponorí sa do hĺbky tri až štyri metre. Zrána, pred východom slnka, sa užovky zvyčajne zdržiavajú v plytkej okrajovej vode. Po nočnom oddychu vychádzajú ráno na súš, zohrievajú si telo vystreté na blízkom dreve vo vode a potom opäť vkĺznu pod hladinu. Tam zvyčajne vystrčia hlavu a pokračujú v naberaní tepla zo vzduchu. Po východe slnka sa voda rýchlejšie zohrieva a hady sa čulo hýbu. Všimol som si, že niektoré užovky nevystavujú slnečným lúčom celé telo, ale z tŕstia im vyčnieva len hlava a časť tela. Akoby mali na hlave umiestnený termostat, akýsi senzor teplomeru, ktoré riadi telesnú teplotu podľa prostredia. Veľmi ma to zaujímalo a neskôr som sa dozvedel, že americký profesor T. H. Bullock objavil na hlave hadov zvláštny zmyslový orgán, ktorý prijíma teplo z prostredia a nervové bunky ho rozvádzajú do celého tela. Sú to dve malé oválne jamky po oboch stranách hlavy medzi nosnými otvormi a očami. Tepelné nervové bunky, termoreceptory prekrývajúce oválne jamky, sú celkom podobné tým v ľudskej koži a umožňujú aj ľuďom vnímať teplo, no nie ho kontrolovať.

Zima, teplo

Užovka fŕkaná

Nemecký lekár T. H. Benzinger povedal, že teplo a chlad pociťujeme len na koži, nie vnútri tela. Kontrolné centrum pre teplotu tela sa nachádza v mozgu, v medzimozgovej časti hypotalamu. V tejto časti sa nachádza teplomer termostatu. Je to uprostred hlavy, medzi dvoma tepnami, ktoré prekrvujú aj celý mozog. V zime si teda chránime hlavne zadnú časť hlavy pred chladom a na slnku si ju ohrievame. Tento teplomer v našom medzimozgu hlási ihneď teplotu hlavného krvného obehu susednému kontrolnému centru. Tu sa dochádzajúce hodnoty porovnávajú s požadovanou hodnotou 37 ˚C. Ak je však teplota krvi len o desatinu nad normálom, ihneď zapracuje kontrolné centrum a odovzdá cez nervový systém podnet hormonálnym reťazcom, aby rozšírili povrch žiliek. Niekedy pri zvýšenej teplote pocítime, že sa nám začervenie tvár. Spôsobuje to skutočnosť, že aktivovaním činnosti potných žliaz sa z tela odvádza viac tepla. Na rozdiel od človeka sa užovka cíti príjemne a pohodlne, keď sa teplota prostredia, teda aj jej tela, pohybuje v rozmedzí 27 až 33 ˚C. Platí to však len pre letné obdobie v čase rozmnožovania a pri love potravy. Na jeseň sa užovky preorientujú a vtedy sa už cítia príjemne aj pri teplote 10 ˚C. Potravu však už neprijímajú a pomaly sa ukladajú na prezimovanie. Zimný spánok trvá od októbra do marca.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 05/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Text a foto Ivan Kňaze

Komentáre