Nezvyčajný asistent posádky

Robot CIMON komunikuje s astronautmi hlasom a slúži na výskum interakcie človek-stroj vo vesmíre.

O využívaní či používaní robotov na vykonávania prác rôzneho druhu sa často v médiách objavujú komentáre, analyzujúce výhody a nevýhody náhrady ľudí robotmi. Komentáre občas zabúdajú na to, že roboty pre nás pracujú už desiatky rokov. Dobrým príkladom sú napríklad kombajny na zber obilia. Napadlo by v súčasnosti niekoho tvrdiť, že kombajny pripravili o prácu a obživu tisíce koscov s kosami? Roboty sa okrem rozmanitých odvetví strojárstva a iných priemyselných odvetví už začínajú využívať napríklad aj v zdravotníctve, v službách a najnovšie aj vo vesmíre. Nemecký astronaut Alexander Gerst, ktorý od 8. júna do 20. decembra minulého roku pracoval na Medzinárodnej vesmírnej stanici, spolupracoval pri svojich výskumných úlohách s robotom. Ide o robota s názvom CIMON, oficiálne označovaného ako asistent posádky – skratka CIMON znamená Crew Interactive Mobile Companion, čiže interaktívny mobilný spoločník posádky. Robota vyvinula a zhotovila firma Airbus pre nemecké vesmírne centrum DLR. CIMON má guľový tvar veľkosti medicinbalu, je z plastu a vytlačili ho 3D tlačiarňou. Hmotnosť robota, ktorý má na jednej strane displej a kameru, je asi päť kilogramov. Pri prvom zoznamovacom kontakte, trvajúcom okolo 90 minút, bol robot schopný nájsť a identifikovať Gerstovu tvár a nadviazal s astronautom očný kontakt. Robot sa v module Columbus, vedeckom laboratóriu stanice ISS, samostatne orientoval pomocou ultrazvukových snímačov. Gerst otestoval autonómnu navigáciu robota, ktorý vykonal niekoľko otáčok a pohybov v rôznom smere. Následne na svojom displeji zobrazil inštrukcie pre školský experiment, vysvetľujúci jav kryštalizácie. Riadiace stredisko robota CIMON, vystrojeného technológiou AI (artificial intelligence, teda umelou inteligenciou), je na univerzite vo švajčiarskom meste Luzern. Robotický asistent CIMON, ktorý komunikuje s astronautmi hlasom, má slúžiť na výskum interakcie človek-stroj vo vesmíre.

RM
foto NASA

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 02/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre