Nissan Juke – kandidát na zamilovanie

Pred niekoľkými týždňami sme do redakcie dostali na testovanie mladšieho brata modelu Qashqai – Juke. Auto vyzerá, akoby ho zlepili z dvoch rôznych častí. Spodná časť je robustná. Pocit, že pred sebou máte SUV, umocňujú veľké a široké pneumatiky. V porovnaní s ňou vrchná časť svojou klesajúcou líniou strechy pripomína športové kupé. Tento mini crossover jednoznačne rozpoznáte pri pohľade spredu, a to vďaka veľkým reflektorom umiestneným na okrajoch usmievajúcej sa chladiacej masky a vytŕčajúcim obrysovým a smerovým svetlám. Tie pri šoférovaní v noci pôsobili rušivo.

Náš Juke poháňal benzínový motor 1.6i, ktorý dosahuje výkon 86 kW (117 k) pri 6000 ot/min, krútiaci moment 156 Nm pri 4400 ot/min. Extrémne krátka prevodovka umožňuje už pri pomerne nízkych rýchlostiach radiť také prevodové stupne, ktoré by nás pri iných zážihových motoroch ani vo sne nenapadli. Samozrejme, pri vyšších rýchlostiach (110 km/h) a 4000 ot/min sme si opakovane kládli otázku, prečo výrobcovia autu neposkytli aj šiesty prevodový stupeň. Auto pre neustále vytočený motor teda nepatrilo medzi najtichšie, ale bolo len otázkou času, aby sme si na hlučný motor zvykli. Samozrejme, s vysokými otáčkami ide ruka v ruke aj veľká spotreba, a tak si pri 130 km/h táto mašinka vypýtala niečo viac ako 9 l/100 km. Radenie bolo krátke a presné, až nám to pripomínalo radenie prevzaté zo športových áut. Podvozok je trochu tvrdší, než má Qashqai, ale robustné pneumatiky väčšinu nerovností relatívne dostatočne tlmili. Juke mal pomerne citlivo nastavené ESP, ktoré musíme naozaj pochváliť. Auto držalo dobre stopu, samozrejme pri vyšších rýchlostiach sme prudké zákruty robiť nemohli, predsa len, Nissan GT-R to nie je. Výrobca prezentuje Juke ako mestské auto a jeho vyššiu svetlú výšku sme neraz využili.

Pri pohľade dovnútra vás zaujme mnoho netradične riešených vecí. Veľmi zaujímavo je vyhotovený stredový tunel riadenia, ktorý pripomína motorku a v tomto štýle sa nesie aj celkový dizajn auta. Rovnako štýlové sú aj kľučky na dverách. Polohovateľné sedadlá sú ústretové či k nižším dámam alebo vyšším pánom. Miesta nad hlavou je na počudovanie dosť. Sedadlá sa však nedajú posúvať dostatočne dozadu, čo na jednej strane síce vytvára priestor pre pasažierov na zadných sedadlách, ale na strane druhej to môže byť nekomfortné pre vyšších šoférov, a tí by mali mať podľa nášho názoru v otázke pohodlia prednosť. Na koženom volante sa nachádza ovládanie pre rádio, telefonovanie, tempomat a obmedzovač rýchlosti, ktorý využijú hlavne vodiči s ťažkou nohou, ale prázdnou peňaženkou. Vypnúť sa, samozrejme, dá prešliapnutím plynového pedála. Zvláštne sa nám zdalo ovládanie palubného počítača umiestneného na budíkoch. Ovládať sa dalo jedine prestrčením ruky cez veniec volantu a iba vtedy, keď ste si boli istý, že dlhšiu dobu nebudete musieť meniť smer – čo určite nepridávalo na bezpečnosti cestnej premávky. Rádio nám poskytovalo možnosť klasického CD prehrávača, ale rovnako aj AUX výstup alebo napojenie USB kľúča s hudbou.

Na stredovom paneli pod rádiom sme našli klasickú klimatizáciu. Po stlačení tlačidla D-Mode ovládače na klimatizáciu zmenili svoj popis a funkcie, a dostali sme sa do ovládania NISSAN DYNAMIC CONTROL SYSTEM. Je to vyspelý centrálny príkazový a informačný systém umožňujúci zmeny nastavenia klimatizácie, jazdných vlastností celého auta a tiež výkonu motora. Sprostredkúva informácie o jazde v reálnom čase (priemernú rýchlosť, spotrebu paliva, dobu jazdy a krútiaci moment motora, použitie funkcie turbo boost a takisto históriu dennej spotreby paliva). Obsahuje aj ukazovateľ gravitačných síl, ktorý je však skôr na ozdobu, než na reálne využitie. Zvoliť si možno z troch jazdných režimov: SPORT – zobrazuje, nakoľko je využívaný potenciál plynu, NORMAL – informuje vodiča o využití krútiaceho momentu. ECO sa vás prostredníctvom informácií, ako jazdíte, snaží naučiť jazdiť čo najúspornejšie. Zmena jazdných režimov je naozaj citeľná, keď sme po poldňovom jazdení na SPORT-e prepli na ECO, mali sme pocit, že sedíme v aute s úplne iným motorom (akcelerácia aj výkon sa kamsi stratili). Samozrejme, odrazilo sa to aj na spotrebe, ktorá citeľne poklesla. Škoda, že samotný displej je umiestnený mimo zorného uhla vodiča, ktorý takto iba ťažko dokáže dané informácie využiť.
Nedá nám nespomenúť tvar predného pravého stierača, ktorý na prvý pohľad vyzeral, akoby sa stal obeťou vandalského výrastka. Opak bol pravdou, ten neprirodzene ohnutý stierač je proste Juke.

Sklamanie zažijete pri pohľade do kufra, veľkosťou si asi nikoho nezíska. Konštruktéri sa to snažili zachrániť dvojitým dnom, po ktorého potenciálnom využití sa priestor zväčšuje na 830 l. Kladne hodnotíme, že po sklopení zadných sedadiel sa vytvorí súvislá rovná plocha prechádzajúca až do kufra (asi práve pre zachovanie rovnakej výšky nákladného priestoru bolo potrebné vytvoriť dvojité dno.) Nedá nám nepovedať, že verzia 4 x 4 má kufor zmenšený iba na 207 l.

Juke ako ďalší odvážny projekt Nissanu jednoznačne nikoho nenechá chladným. Ľudí delí na dva tábory – na tých, ktorým sa páči, a na tých, čo ho zatracujú. Náš pôvodný pohľad naň bol rozpačitý, ale po týždni sa do jeho svalnatého tela zamiluje azda každý. Auto vidíme ako primárne určené pre bezdetné páry, prípadne ako druhé auto do rodiny, mestské a na prekonávanie menších nerovností v prírode. Poteší sa mu každý, kto má v sebe kus extravagantnosti.
MM