Tri Nobelove ceny pre sedem vedcov

Ak čítate toto číslo Quarku 10. decembra, tak vedzte, že práve dnes – už 110 rokov v deň výročia úmrtia Alfreda Nobela – odovzdáva na slávnostnom večere v Štokholme švédsky kráľ Nobelove ceny.

Ceny, považované za najprestížnejšie ocenenia v oblasti fyziky, chémie, medicíny alebo fyziológie, literatúry i v oblasti úsilia o zachovanie mieru (tá sa však odovzdáva v hlavnom meste Nórska, Oslo), po prvý raz udelili v roku 1901. Stalo sa už tradíciou, že aj my aspoň stručne v Quarku predstavujeme úspešných vedcov a ich vedecké výsledky.

Zrýchľujúce sa rozpínanie vesmíru
Výbor pre udeľovanie Nobelovej ceny za fyziku, ktorého päť členov volí Švédska kráľovská akadémia vied, sa po ročnom výberovom konaní rozhodol, že jednu polovicu tohtoročnej ceny dostane Saul Perlmutter a druhú polovicu dostanú spoločne Brian P. Schmidt a Adam G. Riess, a to za objav zrýchľujúceho sa rozpínania vesmíru prostredníctvom pozorovania vzdialených supernov. Američan Saul Perlmutter sa narodil v roku 1959, doktorát získal na University of California v Berkeley, kde pôsobí ako profesor astrofyziky. Súčasne je profesorom na Lawrence Berkeley National Laboratory a vedúcim Supernova Cosmology Project. Brian Schmidt, ktorý je austrálskym i americkým občanom, sa narodil v roku 1967, doktorát získal na Harvardovej univerzite v Cambridgei (USA) a je vedúcim High-z Supernova Search Team, čiže tímu, ktorý vyhľadáva supernovy s veľkou hodnotou červeného posunu, teda veľmi vzdialené supernovy. Členom spomenutého tímu je aj Američan Adam Riess, ktorý sa narodil v roku 1969 a získal doktorát tiež na Harvardovej univerzite. Riess je profesorom astronómie a fyziky na Univerzite Johna Hopkinsa a v Space Telescope Science Institute v Baltimore. Tohtoroční laureáti dostali cenu za objav, ktorý najprv prekvapil ich samotných a potom aj celú vedeckú komunitu i verejnosť. Tým objavom bolo zistenie, že rozpínanie vesmíru sa zrýchľuje, čo je zásadná zmena v náhľade na vývoj vesmíru.

Šablóna, ktorá nie je periodická
Nobelovu cenu za chémiu udelila Švédska akadémia vied izraelskému vedcovi Danovi Schechtmanovi, a to za objav kvázikryštálov.

Aktivácia imunitného systému
Nobelovu cenu za medicínu alebo fyziológiu udeľuje Nobelovo zhromaždenie na švédskom Karolinska Institutet (lekárska univerzita), ktoré tohtoročnú cenu udelilo trom vedcom. Polovicu ceny dostali spoločne Bruce A. Beutler a Jules A. Hoffmann, a to za objavy týkajúce sa aktivácie vrodenej imunity, druhú polovicu dostal Ralph M. Steinman za objav dendritickej bunky a jej úlohy v získanej imunite.

Viac o tohtoročných Nobelových cenách udelených za fyziku, chémiu a medicínu sa dočítate v časopise Quark.