Solárne svetre?

V budúcnosti možno budeme nosiť svetre s flexibilnými solárnymi článkami. Dôležitý posun na ceste k pokroku spravili americkí vedci. Objavili ohybné solárne články, na ktoré je potrebné iba jedno percento materiálu súčasných solárnych modulov. V porovnaní s ostatnými prispôsobivými solárnymi článkami má tento dizajn vysokú účinnosť. Aby bol materiál konkurencieschopný, musí absorbovať slnečné svetlo rôznych vlnových dĺžok dopadajúce pod rôznymi uhlami. Vedci z Pasadenského technologického inštitútu splnili všetky podmienky. Nová látka dokáže prijať až 85 % dopadajúceho slnečného svetla, hoci obsahuje iba stotinu kremíka v porovnaní s bežnými materiálmi. Doteraz existuje tento nový systém len v laboratóriách. Komerčný variant je zatiaľ v nedohľadne.MA

Bioplyn? Áno, ale z čoho?

Koncom mája hostila na Slovensku Slovenská akadémia vied v Bratislave účastníkov konferencie o výskume obnoviteľných zdrojoch a ich aplikáciách z Nemecka. Jeden zo zaujímavých príspevkov predniesol Rüdiger Grass z Kasselskej univerzity. Nemci získavajú bioplyn z kukurice rovnako, ako je to u nás. Nemecká univerzita sa však venuje výskumu, ktoré rastliny sú na tento účel najvhodnejšie. Ukázalo sa, že vyššie výnosy prináša zmes rôznych rastlín. Preto je ich výber veľmi dôležitý. Musia to byť rastliny nenáročné na pestovanie, s veľkým objemom listov a stoniek, rýchlo rastúce a navzájom sa znášajúce. Niektoré musia obsahovať dusíkaté látky, aby intenzívne pestovanie príliš nevyčerpalo pôdu.

Tak prišiel rad na obilniny (pšenicu, proso, ovos či raž), ale aj na hrach, viku-ďatelinu, repku olejnatú, konope, horčicu, slnečnicu alebo burinu. Keďže všetky tieto rastliny sa žnú za zelena, zem je schopná poskytnúť počas jedného roka dve úrody. Vynárajú sa ďalšie otázky: Ktoré rastliny sú vhodné ako oziminy a ktoré na letné pestovanie? Vedci skúšajú rôzne kombinácie – kukuricu a slnečnicu, kukuricu a raž alebo hrach a pšenicu, ktoré naraz sadia na jeden lán. Zatiaľ sa ukazuje najúspešnejšou kombinácia repka v prvej úrode a slnečnica v druhej, pretože repka pôsobí priaznivo na množstvo dusíka v pôde. Výskum na univerzite ešte neukončili, je to beh na dlhé trate, veď pestovanie rastlín ovplyvňuje v každom roku množstvo faktorov. Možno sa dočkáme prekvapení.JMZaujímavá kombinácia pestovania repky a buriny – maku vlčieho

Veterný park na šírom mori

Spolkový minister pre životné prostredie Norbert Röttgen uviedol do činnosti prvý nemecký veterný park vybudovaný na šírom mori. Tento park tvorí dvanásť veterných turbín, ktoré poháňajú generátory elektrickej energie. Volá sa Alpha Ventus a je uvádzacím projektom slúžiacim na overenie koncepcie budovania veterných elektrární ďaleko od pobrežia. Dvanásť veterných turbín stojí v Severnom mori, približne 45 kilometrov od ostrova Borkum. Hĺbka mora je v tých miestach okolo 30 metrov.

Výstavba veterného parku v drsných poveternostných podmienkach Severného mora bola náročnejšia, než sa pôvodne predpokladalo. Náklady na výstavbu parku preto podstatne narástli: pôvodne sa počítalo so sumou 60 miliónov eur, napokon sa však náklady vyšplhali na 250 miliónov eur. V parku veterných elektrární stoja turbíny dvoch výrobcov. Šesť turbín je výrobkom firmy AREVA, ďalších šesť vyrobila spoločnosť REpower. Všetky turbíny majú výkon 5 MW. Rotory šiestich turbín AREVA Multibird M5000 majú priemer 116 metrov a ich stred sa nachádza vo výške 90 metrov nad morskou hladinou.

Turbíny sa otáčajú rýchlosťou 5,9 až 14,8 ot/min. Do činnosti sa uvedú pri rýchlosti vetra 3,5 m/s a automaticky sa vypnú, keď rýchlosť vetra dosiahne 25 m/s. Špičky listov rotora sa pohybujú rýchlosťou až 90 m/s, čo je 324 km/h. Hmotnosť otočnej gondoly s rotorom je 309 ton. Celková hmotnosť základov, veže a gondoly je tisíc ton. Ďalších šesť turbín je typu REpower 5M. Aj tieto turbíny majú výkon 5 MW. Rotor týchto turbín má priemer 126 metrov, pričom stred rotora je vo výške 92 metrov nad morom.

Celková výška turbíny po špičku listu rotora v hornej polohe je teda 155 metrov, čo je temer výška veží dómu v Kolíne nad Rýnom. Rozpätie otáčok týchto turbín je od 6,9 do 12,1 m/s. Pri najvyšších otáčkach sa špičky listov rotora pohybujú rýchlosťou 288 km/h. Gondola s rotorom váži približne 410 ton. Turbíny sú v mriežkovitej formácii, pričom vzdialenosť medzi dvoma turbínami je približne 800 metrov. Celý park teda zaberá plochu štyri štvorcové kilometre. Odborníci predpokladajú, že park je schopný za rok vyprodukovať približne 220 GWh čistej elektrickej energie. Takéto množstvo elektrickej energie postačí na zásobovanie približne 50 000 trojčlenných domácností.

RM