Čo nám dali mladotreťohorné sopky
Geologické procesy, ktoré sformovali časť surovinovej základne Slovenska, vyvolala aktivita mladotreťohorných sopiek.
Zvislá zemská puklina sa napĺňala rôznymi minerálmi podľa toho, akú majú teplotu vyzrážania sa z horúceho roztoku pri jeho chladnutí.
Pokým sa dostali k slovu mladotreťohorné sopky a vychrlili na zemský povrch svoju magmu, už dlho tu prebiehali rôzne geologické procesy. Láva zo starších sopiek sa vzájomne premiešala, kryštalizovala, ťažšie prvky v nej pôsobením gravitácie klesli, kým iné vystúpili na povrch. Vznikli horniny vápenato-alkalickej série (ryolit – andezit – vápenato-alkalický bazalt, pričom je medzi nimi dominantný andezit v rôznych variáciách).
Druhú, geneticky nezávislú a menej zastúpenú skupinu láv predstavujú lávy alkalickej série, z ktorej vykryštalizovaním vznikli alkalické bazalty a bazanity. Táto sopečná činnosť sa udiala v mladších treťohorách najmä na vnútornej strane už na sever vyklenutého karpatského oblúka, pričom miestami pokračovala až vo štvrtohorách.
Typické rudy
Mladotreťohorné sopky (boli aktívne pred 13 až 15 miliónmi rokov) sú koncentrované v pohoriach stredného, južného a východného Slovenska. Od západu na východ sú to: Vtáčnik, Pohronský Inovec, kremnicko-štiavnická oblasť, Poľana, Javorie, prešovsko-tokajská oblasť a iné.
Je všeobecne známe, že vulkány chrlia lávu, úlomkovitý materiál (rôzne bomby či v poslednej dobe neslávne preslávený sopečný prach) a vulkanické plyny spolu s vodnými parami. Ich vzájomný pomer má za následok vznik rozličných nerastov. Nerastné suroviny, ktoré vznikli ako dôsledok mladotreťohornej vulkanickej činnosti, využívali už naši dávni predkovia. A čo všetko nám darovali vulkány? Zlato a striebro vyhľadávali ľudia už od čias eneolitu (mladšej kamennej doby). Spočiatku len na povrchu, neskôr hĺbili aj bane. Na našom území to boli najmä Kotíni a Kelti, ktorí vedeli spracúvať (taviť) najmä rudy zlata, medi a striebra, neskôr aj železa. Postupne sa banská činnosť rozvinula na veľmi špecializované technické odvetvie. V období stredoveku sa rozvíjali banské mestá, ktoré boli relatívne blízko pri Viedni, pri cisárskom dvore s jeho nárokmi. Medzi tieto mestá patrí predovšetkým Banská Štiavnica a Kremnica. V Banskej Štiavnici preto vznikla prvá banská akadémia na svete, obe mestá sa mohli rozrastať do mohutnosti i krásy. Umožnilo to vznik mnohých unikátnych vynálezov a technických diel, ku ktorým patria vodné čerpadlá, štiavnické tajchy či systém prívodných jarkov a štôlní. Doprialo sa im omnoho viac pozornosti ako ložiskám na Spiši a v Gemeri.
Pre Banskú Štiavnicu a jej okolie je charakteristická koncentrácia rudných minerálov, nositeľov rôznych kovov v prevažne strmo orientovaných rudných žilách. Väčšina rudných minerálov, spolu so sprievodným kremeňom, tvorí výplň žíl (pôvodne trhlín) v sopečných horninách. Minerálna výplň žíl vznikla kryštalizáciou z horúcich vôd a pár vystupujúcich k zemskému povrchu. Pre banských inžinierov bolo dôležité, že v rámci jednej žily často našli niekoľko úžitkových minerálov, zdrojov kovov. Tým, že horúce roztoky vystupovali zo sopečných kozubov cez už chladné horniny vrchnej časti sopiek, ochladili sa. V tomto procese postupne vypadávali (kryštalizovali) minerály žíl. Zvislá zemská puklina sa napĺňala rôznymi minerálmi podľa toho, akú majú teplotu vyzrážania sa z horúceho roztoku pri jeho chladnutí.
prof. RNDr. Dušan Hovorka, DrSc.
Viac o tom, čo nám na Slovensku zanechali mladotreťohorné sopky sa dočítate v časopise Quark.