Najmä v poslednom desaťročí sa poznanie prispôsobivosti rozšírilo z úrovne druhov aj na orgány, tkanivá, bunky, molekuly a gény. Podstata tohto javu by sa dala vyjadriť známym ľudovým: Čo ťa nezabije, to ťa posilní.


Schopnosť prispôsobiť sa podmienkam je jednou zo základných vlastností živej hmoty. Odborná definícia hovorí, že ak je organizmus alebo jeho časť vystavená primeranému stresu, ktorý ho nezničí, je schopný vybudovať si obranu. Takto sa dokáže po určitú dobu chrániť proti rovnakému alebo podobnému stresu.

Zvyšovanie odolnosti proti nedostatočnému zásobovaniu orgánov alebo ich častí krvou je tiež jeden z prejavov prispôsobivosti. Odborne sa nazýva ischemická tolerancia. Táto tolerancia bola dokázaná pri všetkých doteraz študovaných druhoch živočíchov a vo všetkých študovaných tkanivách. Má niekoľko veľmi zaujímavých a dôležitých vlastností. Stres môže vyvolať nielen nedostatok kyslíka po prerušení krvného zásobovania v tkanive. Môžu byť zaň zodpovedné aj rôzne iné biologické, chemické alebo fyzikálne podnety, napríklad požitie niektorých chemických látok v liekoch (bradykinín, noradrenalín, kyselina linolénová, lipopolysacharid), podchladenie, ale aj prehriatie, vplyv magnetického poľa. Odolnosť proti určitému druhu stresu môžeme vyvolať použitím iného stresu. Nazývame ju krížová tolerancia. Ďalšou významnou vlastnosťou je tzv. vzdialená tolerancia, spočívajúca v tom, že stres pôsobiaci v jednom orgáne alebo jeho časti je schopný vyvolať obranu v inej časti orgánu alebo v inom orgáne, ktorý nebol stresu vystavený, napríklad stres vo svaloch vyvoláva toleranciu v srdci.

Viac o prispôsobovaní mozgu sa dozviete v májovom čísle Quarku.