Európske Spoločné výskumné centrum (Joint Research Center – JRC) predstavilo prostredníctvom nemeckého fyzika Dr. Rolanda Schenkela, generálneho riaditeľa JRC, svoj projekt likvidácie jadrového odpadu. Keďže každý rok jadrové reaktory na celom svete vyprodukujú vyhorené palivo s hmotnosťou 10 500 ton, ktoré by zaplnilo futbalové ihrisko do výšky 1,5 metra, problém, čo s odpadom, je veľmi horúci. Taký horúci, ako je horúce palivo, ktoré nielenže dlho chladne, ale dlho aj zostáva rádioaktívne – tisícky rokov. Po vyhorení v jadrových elektrárňach sa palivo skladuje 3 až 6 rokov vo vodných bazénoch s kyselinou boritou alebo v suchých sudoch v priestoroch elektrárne. Voda výborne absorbuje gama žiarenie a spomaľuje neutróny. Počas tejto doby klesne aktivita i teplota paliva. V suchých skladoch je palivo zasa v utesnených kovových alebo betónových kontajneroch, zabezpečujúcich jeho izoláciu. To však nie je trvalé riešenie. Práve vyhorené palivo je ľahko zraniteľnou zložkou jadrovej energetiky. Jedným z riešení je recyklácia nespotrebovaného uránu 235 a plutónia 239, z ktorého vznikne čerstvé palivo. Recyklácia je nielen technologicky veľmi náročná, ale aj drahá. Takto získané palivo je preto oveľa drahšie ako to, ktoré sa vyrobí priamo z vyťaženého uránu. Plutónium z recyklácie sa využíva v takzvaných rýchlych reaktoroch alebo na výrobu jadrových zbraní. Recykláciu ponúka Francúzsko a Veľká Británia, mimo EÚ ešte Rusko. Ďalším z riešení sa ukazuje ukladanie paliva v hlbinnom geologickom úložisku. Samozrejme, ani to nie je to lacné. Najmä vo vyspelých európskych krajinách s jadrovým programom sa uskutočňuje výber a projektovanie hlbinných úložísk. Preto prebieha medzinárodná spolupráca a výskum aj na tomto poli. Vo viacerých európskych krajinách (Belgicko, Nemecko, Švajčiarsko a Švédsko) vybudovali podzemné výskumné laboratóriá, v ktorých robia experimenty s ukladaním paliva. Ako Dr. Schenkel referoval, Fínsko a Švédsko, ktoré úzko spolupracujú, plánujú začať s jeho regulérnym ukladaním v rokoch 2020 až 2023. Prvé hlbinné úložisko v Európe však otvorí Nemecko v roku 2014 pre nízko a stredne rádioaktívny odpad. Pre vyhorené palivo odštartuje Francúzsko svoj skladovací program v roku 2025 a Nemecko v roku 2035. Ďalšie krajiny sa k nim plánujú pripojiť v nasledujúcich dekádach. Je to program, ktorý zasiahne viacero generácií nielen vedcov a technických pracovníkov, ale aj širokej verejnosti, ktorej sa otázky životného prostredia takisto týkajú.
Čo sa týka geologického profilu, na hlbinné úložisko sú vhodné soľné vrstvy, usadené, kryštalické alebo metamorfované horniny.
Výhodou hlbinného ukladania vyhoreného jadrového paliva je nezávislosť od spoločenského zriadenia, zloženia vlády a iných sociálnych momentov, ktoré by nedokonale uložené palivo mohli zneužiť na teroristické účely.
(A len tak na okraj, v správe Dr. Schenkela sa vôbec nevyskytovali takzvané krajiny bývalého Východného bloku, takže ani Slovensko. To asi preto, že my naše vyhorené jadrové palivo uskladňujeme v Rusku.)