Európska komisia podporuje rôzne projekty, ktoré môžu byť pre nás viac či menej zaujímavé. Je však oblasť, ktorá sa týka všetkých – zdravie. Preto sa koncom mája zišli v Bruseli lekári, výskumníci i predstavitelia farmaceutických firiem, aby spolu uvažovali nad tým, ako čo najskôr dostať výsledky výskumov do praxe.
Pre nás novinárov pripravili organizátori predstavenie zaujímavých európskych projektov, ktoré by upútali aj našich čitateľov. Tak posúďte.
Srdcová chlopňa pre bábätká
Približne 1 % novorodencov sa rodí s vrodenými srdcovými chybami a zatiaľ sa im nedá účinne pomôcť. Do desiatich rokov života máva problém so srdcovou chlopňou až 30 až 35 % malých pacientov, ktorí majú voperovanú chlopňovú protézu. Počas rastu im ju treba niekoľkokrát preoperovať, čo pre deti predstavuje veľké riziko.
Projekt LifeValve prináša všetkým šancu na úplne iný život – na život s opraveným srdcom. Jeho podstatou je vypestovať z kmeňových buniek novú chlopňu, ktorá by rástla s pacientom a ďalšie operácie by už neboli potrebné. Kmeňové bunky budú pochádzať alebo z krvi chorých detí, alebo z plodovej vody odobratej ešte počas tehotenstva ich mamy. Po odbere sa budú bunky v špeciálnom roztoku v skúmavke rozmnožovať a potom ich cez katéter dopravia priamo do chorého detského srdca, aby v ňom vyrástla nová chlopňa.
Samozrejme, takto to vyzerá veľmi jednoducho, ale za projektom stojí osem členov konzorcia – univerzity, nemocnice, výskumné ústavy z rôznych európskych krajín pod vedením profesora Dr. Simona P. Hoerstrupa, riaditeľa Švajčiarskeho centra regeneratívnej medicíny a riaditeľa operačného departmentu univerzitnej nemocnice v Zürichu. Projekt prebieha v dvoch rovinách využívajúc dva nové medicínske smery. Jednak je to tkanivové inžinierstvo pracujúce s kmeňovými bunkami a následne s novými tkanivami. Na druhej strane sú nové technologické postupy, pri ktorých sa do organizmu pri minimálnom zásahu zavádzajú prístroje, tkanivá či liečivá bez nutnosti veľkej operácie. Skôr než sa projekt dostane do ľudskej medicíny, skúša sa na ovciach.
Na osteoartrózu po novom
Ďalší zaujímavý projekt prináša nádej pre chorých na osteoartrózu od belgickej firmy TiGenix. Ide o využitie regeneratívnej metódy poškodených kĺbov. Regeneratívna medicína nahrádza alebo obnovuje ľudské bunky, tkanivá či orgány s cieľom napraviť ich normálne funkcie. Nová liečba spočíva v namnožení kmeňových buniek z vlastnej chrupavky alebo kosti.
Osteoartróza je degeneratívne ochorenie kĺbov. Postihuje najmä bedrá, kolená a členky. V úvodných štádiách osteoartrózy vznikajú trhliny na povrchu chrupavky a tá sa postupne stenčuje a láme, čím prestáva plniť svoju nárazníkovú funkciu – chrániť kosti stretávajúce sa v kĺbe. Vznikajú úporné bolesti. Výstelka kĺbu sa snaží zmenšiť vznikajúce trenie mazaním kĺbu, čo vedie k tvorbe výpotkov. Kosť sa zasa snaží obnoviť opotrebované plochy novotvorbou výrastkov (osteofytov), a tak zväčšuje kĺbovú plochu a znižuje záťaž postihnutých miest. V konečnom štádiu dôjde k vzájomnému prerasteniu kostí kĺbu, čiže k znehybneniu kĺbu. Tradičná liečba osteoartrózy spočíva v prvom rade v tlmení bolesti antireumatikami, analgetikami, injekciami kyseliny hyalurónovej a používaním barly či paličky.
Spoločnosť TiGenix chce tiež využiť skvelé vlastnosti kmeňových buniek. Malo by ísť najmä o prípady jednoduchého poškodenia chrupavky kolenného kĺbu. Zjednodušene povedané, kmeňové bunky zo zvyškov chrupavky pacienta sa vložia do výživného gélového roztoku a putujú do inkubátora, kde sa rozmnožia. Potom ich lekár pomocou injekčnej striekačky dopraví tomu istému pacientovi na poškodené miesto v kĺbe dúfajúc, že sa ujmú a doplnia poškodené miesto v chrupavke. Takéto bioimplantáty nevytvárajú nádory, pretože sú telu známe a dobre ich prijíma. Ich úlohou je dotvoriť zničenú chrupavku, aby sa obnovila funkčnosť kĺbu a odstránili bolesti.
Ruka ako živá
Zaujímavým projektom je SmartHand, ktorý riadi doc. Fredrik Sebelius zo švédskej univerzity v Lunde. Spolupracuje s 
ďalšími univerzitami a výskumnými inštitúciami v Taliansku, Dánsku, Izraeli, Írsku a na Islande. Ide o inteligentnú prispôsobivú bioprotézu ruky. Umožňuje jej nositeľovi skvelý pocit samostatnosti a nezávislosti. Nie je to lacný špás, pretože sa vyrába na mieru. Najprv pacientovi určia po amputácii na kýpti miesta nervových zakončení a svalových signálov, nazývaných elektromyogram (EMG), ktoré lekári merajú pomocou elektród upevnených na povrchu pokožky.
Princípom vyšetrenia je dráždenie príslušných nervových vláken alebo kmeňov elektrickými impulzmi. Pritom sa hodnotí kvalita vedenia vzruchu nervovými vláknami a výsledok sa porovnáva vždy so zdravou stranou. Tieto informácie sa prenášajú do motora v umelej ruke. Ak si teda človek s amputovanou rukou zmyslí roztiahnuť prsty, signály EMG prinútia protézový motor pomocou umelých svalov roztiahnuť prsty na protéze.
Jednou z noviniek tejto ruky – protézy je citlivý systém umožňujúci využitie fantómovej mapy. Poznáme fantómové bolesti amputovaných končatín, keď postihnutý človek cíti napríklad svrbenie na konci malíčka, hoci nemá ruku od predlaktia. Po amputácii ruky sa rozvíjajú na pokožke predlaktia miesta, ktoré po dotyku vyvolávajú fantómový pocit. Nová umelá ruka má senzory, ktoré dokážu prečítať takúto fantómovú mapu a posiela do mozgu informácie o hmate.
Samozrejme, projekt si vyžaduje veľmi tesnú spoluprácu nielen lekárov, ale i technických kybernetikov a programátorov. Vývoj bioprotézy musí spĺňať rad mechanických kritérií, ako sú primeraná hmotnosť ruky, rýchlosť reakcie v rámci súčinnosti myšlienka – pohyb či primeraná sila (aby ruka nerozdrvila predmety okolo seba, no na druhej strane, aby ich bola schopná uchopiť). Testy tejto umelej ruky prebehli už v novembri minulého roku. Odvtedy ju skonštruovali pre osem pacientov, ktorí sú s ňou veľmi spokojní.
Viac o tomto projekte nájdete na stránke www.smarthand.org.
Pes, najvernejší priateľ
A čo je zvláštne, toto heslo platí až do takej miery, že psy sa s nami delia aj o rovnaké genetické choroby. Máme spoločných až desať civilizačných chorôb. Naši verní priatelia môžu trpieť na rakovinu, epilepsiu, dyspláziu (nezapadanie kĺbov do kĺbovej jamky), tyreózu (chorobné zväčšenie štítnej zľazy), alergiu, plynatosť, choroby srdca, autoimunitné choroby, kataraktu (sivý zákal oka) a slepotu. Preto tím pracujúci na projekte LUPA skúmal úseky DNA psov a ľudí, ktorí trpia tými istými chorobami, a porovnával podozrivé úseky s DNA zdravých jedincov.
Pes bol domestikovaný asi pred 30 000 rokmi, ale krížiť sme ho začali iba pred 200 rokmi. To poskytuje vedcom výhodu dobre zachovanej štruktúry DNA.
Vedci z dvanástich európskych krajín pracujú na projekte pod vedením profesorky Dr. Anne-Sophie Lequarréovej z Belgicka. Snažia sa identifikovať mutácie jedenástich psích chorôb vrátane kostných deformácií, slepoty, epilepsie či pľúcnych chorôb. Niektoré z týchto génov sú zodpovedné aj za ľudské ochorenia.
Je dôležité vymedziť oblasti genómu, v ktorých sa nachádzajú príčiny viacerých ochorení vrátane nádorov prsnej žľazy, cukrovky alebo ochorení štítnej žľazy. Na záver projektu končiaceho o dva roky by mal vzniknúť model napovedajúci, ktorí ľudskí jedinci majú náchylnosť ochorieť práve na vytypované civilizačné ochorenie. Výskumníci si na základe identifikovania psích génov sľubujú lepšie porozumenie množstvu významných ľudských ochorení. Malo by to priniesť vývoj nových účinnejších liekov alebo nových liečebných metód.
Viac informácií nájdete na stránke http:// www.eurolupa.org.
Všetky tieto projekty podporuje Európska komisia pre vedu a výskum, aby priniesli pacientom zlepšenie kvality života a úľavu od bolestí. Na druhej strane sa očakáva aj vysoký ekonomický prínos, keďže sa odstráni potreba ďalších operácií či užívania liekov a pacienti sa môžu vrátiť do aktívneho života.
JANA MATEJÍČKOVÁ
Brusel
Foto: JM
V krátkom videu, ktoré nájdete na našom portáli www.eQuark.sk, môžete vidieť, ako mladý muž dokáže nalievať vodu z fľaše umelou rukou a všeličo iné.
Video nám poskytol doc. Fredrik Sebelius.