Od nutnosti k zábave

Hoci je lyžovanie v súčasnosti azda najpopulárnejší zimný šport, máloktorý lyžiar sa zamýšľa nad tým, komu sa má poďakovať za vynález lyží.

Matthias Zdarsky v roku 1905 demonštruje svoju novú lyžiarsku zjazdovú techniku, foto wikipédia.

Vznik lyží s najväčšou pravdepodobnosťou spadá do obdobia mezolitu, strednej kamennej doby. Vtedy však prapredkovia lyží neslúžili na aktívne trávenie voľného času, ale aby si ľudia obývajúci arktické a subarktické oblasti Eurázie uľahčili pohyb v hlbokom snehu, keď sa vybrali za obživou. Proti zabáraniu sa do snehu im slúžili prvé primitívne snežnice – nohy obalené do slamy či zvieracích koží. Neskôr začali lovci používať jednoduché drevené platne, ktoré si rôznymi spôsobmi pripevňovali na nohy. Podľa nórskeho polárneho cestovateľa a výskumníka Fridtjofa Nansena pravlasťou lyží je oblasť Altajských hôr, okolie Bajkalského jazera. Tu sa aj našli najstaršie dôkazy – fragmenty lyží, ktoré pochádzajú z obdobia 8 000 až 7 000 rokov pred n. l. Náznaky o existencii niečoho, čo by sme mohli označiť za počiatky lyžovania, existujú na kresbách starých približne 4 000 – 4 500 rokov, ktoré boli objavené na nórskom polostrove Rødøy. Špičky a pätky lyží boli mierne ohnuté dohora a vpredu boli zakončené ozdobnými, ale praktickými guľôčkami. Prvá písomná správa o predchodcovi moderných lyží je zachytená v diele Výprava Kyrusa od Xenofóna z roku 444 p. n. l. Písomná zmienka z obdobia dynastie Chan (206 p. n. l. – 220 n. l.) popisuje lyžovanie v severnej Číne. V každej oblasti sa používal iný typ lyží. Na západ od Uralu, cez Rusko, južné Fínsko a stredné Švédsko to boli lyže južného typu. Boli kratšie a rovnako dlhé. Skĺznicu a povrchovú úpravu mali hladkú. V oblastiach severnej Sibíri, severných oblastí Ruska a Škandinávie sa používali lyže arktického typu, boli zašpicatené a ohnuté na obidvoch koncoch. Dĺžku mali rovnakú ako lyže južného typu. Historicky najmladšie lyže sa používali na severe Európy. Tieto lyže severského typu neboli rovnako dlhé ani rovnako široké. Jedna, tzv. sklzová bola dlhá až 3 metre a bola užšia, druhá, tzv. odrazová bola o polovicu kratšia, zato však širšia. Nórska a švédska armáda tento typ používali až do polovice 19. storočia. Za začiatok športového lyžovania sa pokladajú lyžiarske preteky v Tromsø v Nórsku, ktoré sa konali v roku 1843. Na rozdiel od klasického lyžovania, ktoré sa rozvíjalo predovšetkým v Škandinávii, zjazdové lyžovanie sa rozvíjalo v alpských krajinách. Matthias Zdarsky (1856 – 1940) skrátil nórske lyže z 220 cm na 160 – 180 cm, čím sa stali výrazne obratnejšie. V roku 1890 vyvinul postranné silne odpružené oceľové viazanie, s ktorým sa lepšie zatáčalo, pričom sa päta z lyže nezosúvala. V roku 1896 si nechal viazanie patentovať. Prvé moderné zjazdové lyže aj s viazaním boli na svete.

R

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 01/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre