corner_image corner_image corner_image

Operence, ktoré si obľúbili Slovensko

Mnohí si myslia, že všetky bežne rozšírené vtáky, ako napríklad hrdlička záhradná, drozd čvíkotavý – čvíkota či kúdelníčka lužná, žijú v našej prírode od nepamäti. Nie je to však pravda. Na Slovensku sa výraznejšie rozšírili až v priebehu 20. storočia.

Odpoveď na otázku, prečo si tieto vtáky rozšírili životný areál, prečo k nám prišli z iných končín, zatiaľ nepoznáme.

V ostatnom čase sa začali v našej prírode objavovať vo väčších počtoch niektoré donedávna vzácne druhy živočíchov a zároveň k nám prenikajú aj nové druhy, ktoré tu doteraz nežili. Vedci predpokladajú, že je to pod vplyvom zmeny klímy, veď najviac sa šíria z južnej a juhovýchodnej Európy, v menšej miere aj z iných končín. Tieto úvahy môžu mať síce racionálne jadro, napríklad pri niektorých zástupcoch teplomilného hmyzu, no príčin vyvolávajúcich obsadzovanie nových území je takmer vždy viac – napríklad pri nových druhov rýb pochádzajúcich z čiernomorskej oblasti tieto príčiny často nepoznáme, prípadne naše závery môžu byť aj mylné.

Ak sa obzrieme storočie až dve dozadu, nájdeme viacero príkladov prirodzeného šírenia sa živočíchov na naše územie. Niekedy išlo o pozvoľný, takmer nebadaný proces, inokedy o rýchlu expanziu. Proces rozširovania areálu živočíchov možno demonštrovať na príklade troch druhov vtákov, o ktorých si mnohí z nás myslia, že v našej prírode žijú odjakživa.

Invázia hrdličky záhradnej prekvapila Európu

Asi v najčerstvejšej pamäti máme prudký vpád hrdličky záhradnej (Streptopelia decaocto) do Európy, ktorý prekvapil nielen širokú verejnosť, ale aj ornitológov. Tento pôvodom ázijský druh začal prenikať na Balkán z Turecka začiatkom 20. storočia a keďže postupoval veľmi rýchlo severozápadným smerom, súčasťou našej ornitofauny sa stal už v polovici tridsiatych rokov minulého storočia. Prvé hniezdenie zaznamenali na južnom Slovensku a o necelých dvadsať rokov typický húkavý hlas hrdličky záhradnej – gu-gúú-gug, poznali už aj v najsevernejších oblastiach republiky. Je zaujímavé, že na rozdiel od sťahovavej hrdličky poľnej (S. turtur) sa tento privandrovalec stal vďaka životu v blízkosti človeka stálym druhom. V ľudských sídlach – mestách a obciach, ako aj pri poľnohospodárskych objektoch, si totiž nájde tento zrnožravý vták dostatok potravy i v zime. Keďže hrdlička záhradná patrí k nebojácnym druhom operencov, veľmi rýchlo sa zaradila medzi najobľúbenejšie vtáčie druhy, ktoré dobre pozná aj laická verejnosť. Žiaľ, práve pre prudkú expanziu ju pred rokmi zaradili medzi poľovnú zver a ešte vždy ju môžu poľovníci loviť od 1. augusta do 31. decembra. Je zaujímavé, že aj ďalší druh poznali naši predkovia ako sezónne loveného operenca.


Viac o ďalších vtákoch, ktoré sa rozšírili na Slovensku len nedávno sa dočítate v časopise Quark.