Oravský meteorit

Hmota dopadajúca na Zem z mimozemského priestoru predstavuje značný prírastok do objemu Zeme. Jej prevládajúca časť zhorí či odparí sa letom cez atmosféru. Zahrievanie a žiarenie letiacej hmoty začína vo výškach 100 až 80 km nad zemským povrchom. V tejto oblasti je rýchlosť pádu mimozemských telies asi 10 až 20 km/sek, ktorá sa v dôsledku atmosféry zníži vo výške 20 km na 1-2 km/sek.

Hľadanie zvyškov meteoritov, ktoré dopadli na Zem po predchádzajúcom prelete atmosférou, je zvlášť úspešné na ľadom pokrytej Antarktíde, kde sú do ľadu zamrznuté mimozemské hmoty zakonzervované v stave, v akom dopadli na Zem. V ľade neprebiehajú na nich zvetrávacie procesy, ktoré menia štruktúru a zloženie jednotlivých súčastí meteorických hmôt - ich minerálov.
Aby aspoň časť mimozemskej hmoty dopadla na povrch Zeme, musia byť splnené niektoré predpoklady, ktorými sú: vysoká hmotnosť mimozemského telesa, zníženie rýchlosti letu pri prelete vrchnými zónami atmosféry a pri výbuchu po jeho vstupe do atmosféry Zeme musí ostať aspoň blok s hmotnosťou nad 1 tonu.
Meteority predstavujú agregát rôznych silikátových a rudných minerálov. Prevládajú silikáty s vysokým podielom železa a horčíka. Niektoré z nich sa vyznačujú charakteristickým tvarom či priestorovým usporiadaním. Meteority sa už desaťročia klasifikujú jednak podľa minerálneho zloženia, ale aj podľa usporiadania ich minerálov v priestore. I keď astrofyzici meteority klasifikujú podrobnejšie, my si vystačíme s rozdelením na kamenné meteority, pre ktoré sa niekedy používa aj názov aerolity, železné (kovové) meteority a zmiešané kamennoželezné meteority.
Kamenné meteority, ktoré tvoria najmä Mgolivíny a kosoštvorcové pyroxény, ale aj bázické (na vápnik bohaté) plagioklasy, sa podľa priestorového usporiadania minerálov delia na achondrity (bez prednostného usporiadania ich minerálov) a chondrity, kde pyroxény, ale menej často aj olivíny tvoria stebelnaté až ihličkovité radiálne agregáty veľké 2-3 mm. Pri makroskopickom pozorovaní povrchu meteoritu majú oválny tvar a v priestorovom rozložení v podstate tvar guľky. Sú to chondrule. Súčasne prevládajú predstavy, že reprezentujú roztavené kvapky silikátovej taveniny v už pevnom minerálnom agregáte.

Celý článok si môžete prečítať v Quarku.