Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V druhom pokračovaní Kroniky života sa vydáme na cestu časom do ordoviku, počas ktorého došlo k najvýraznejšiemu vzostupu morského života v histórii Zeme.
Na konci kambria, teda pred 485 miliónmi rokov, boli morské ekosystémy už plne rozvinuté. V nasledujúcom období prvohôr, v ordoviku, ich čakala veľká premena, ktorá nemá v dejinách obdobu.
Najprv teplo, potom zima
V tomto období, teda asi pred 485 až 444 miliónmi rokov, sa pevninské masy ešte vždy sústreďovali prevažne na južnej pologuli, podobne ako to bolo v kambriu. Vzájomná poloha štyroch veľkých kontinentov, Gondwany, Laurentie, Baltiky a Sibérie, sa však výrazne zmenila. Gondwana rotovala, čím sa jej časti zodpovedajúce súčasnej Austrálii a Antarktíde dostali na sever od rovníka. Hlavné pevninské bloky lemovali plytké moria s takmer plochými dnami. Morská hladina stúpala, v dôsledku čoho sa menšie pevninské masy menili na súostrovia. Oxid uhličitý v atmosfére dosahoval 12 až 15 objemových percent, teda asi 10-krát viac ako v súčasnosti. Na začiatku ordoviku boli oceány ešte veľmi teplé, ich teplota sa pohybovala okolo 42 °C. Neskôr však nastúpilo výrazné ochladenie a ku koncu ordoviku pred asi 470 miliónmi rokov teplota morí klesla iba na 23 °C. Pokles teplôt spôsobil rozsiahle zaľadnenie v časti južnej Gondwany zodpovedajúcej súčasnej severnej Afrike.
Rozvoj života
Počas ordoviku sa morský život rozvíjal ohromným tempom. Ordovická radiácia predstavovala trojnásobný nárast biodiverzity. Už nikdy neskôr nedošlo k takému rozmachu morských ekosystémov ako práve v ordoviku. Na rozdiel od kambria však vzniklo iba málo nových typov živočíchov. Rozrôzňovanie morských tvorov trvalo približne 25 miliónov rokov. Súviselo s veľkým rozšírením plytkomorských prostredí, ktoré umožnili rozvoj útesov a ich obyvateľov. Útesotvornými organizmami boli predovšetkým riasy a tabulátne koraly, pričom ich dopĺňali novovzniknuté machovky. Ide o kolóniové organizmy tvorené malými mäkkotelovými živočíchmi obývajúcimi dutiny vápnitej kostry. Z prisadnutých tvorov treba spomenúť ešte ramenonožce, ktoré sa na prvý pohľad svojou schránkou ponášajú na lastúrniky. Pohľad do ich vnútra však odhalí celkom odlišného tvora s dvoma špirálovitými filtrovacími orgánmi, ktoré pri lastúrnikoch nenájdete. Rozmach zažívali aj voľne sa pohybujúce formy. Z ordoviku poznáme najstaršie moderné typy ostnatokožcov, teda hviezdovky, hadovice a ježovky. Ďalej vznikali nové druhy trilobitov, vznikla špecializovaná skupina článkonožcov, tzv. eurypteridy (pozri Quark 6/2018), a rozvíjali sa aj rybovité stavovce. Ordovik bol však predovšetkým zlatým vekom nautiloidných hlavonožcov.
Prvohorné krakeny
Hlavonožce sú podskupinou mäkkýšov, medzi ktoré v súčasnosti zaraďujeme chobotnice, sépie, kalmáre a lodienky. Z posledne menovaných doteraz prežíva niekoľko málo hlbokovodných druhov na čele s rodom Nautilus. Počas ordoviku však existovalo veľa typov nautiloidných hlavonožcov, ktorých schránka mala rôzny tvar a vnútri bola rozdelená na mnoho komôrok. Na širšom konci schránky sa nachádzala obývacia komôrka, ktorá bola domovom samotného živočícha. Komôrky spájal sifón. Ním tvor reguloval objem plynu a tekutiny v schránke, a menil tak svoju polohu a hĺbku, v ktorej plával. Nautiloidy sa rýchlo rozrôznili do množstva foriem a zabrali veľa typov prostredí. Niektoré z nich sa dokonca stali vrcholovými predátormi, pričom ordovické rody Endoceras a Cameroceras boli skutočnými prvohornými krakenmi (bájne obrovité morské živočíchy). Ich pretiahnuté kužeľovité schránky dosahovali dĺžku niekoľkých metrov. Pred týmito obrami sa museli mať na pozore aj predkovia budúcich pánov morí.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Mgr. Matúš Hyžný, PhD.
Katedra geológie a paleontológie
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
Foto a ilustrácie autor