Časopis Quark
http://www.quark.sk

Ostrovy divokej prírody

Aj napriek dlhodobému osídleniu a využívaniu krajiny sa aj na Slovensku zachovali pralesy nedotknuté ľudskou činnosťou. Sú vzácnou ukážkou pôvodných lesov Karpát a v širšom význame aj lesov európskeho kontinentu.

Na Slovensku sa zachovali pralesy s celkovou rozlohou asi 10-tisíc hektárov, čo je približne len 0,5 % rozlohy lesov Slovenska. Sú to lesy, ktoré doposiaľ neboli ovplyvnené ľudskou činnosťou, prípadne ňou boli pozmenené len minimálne, alebo v nich zásahy človeka skončili už pred niekoľkými storočiami.

Človek a les

Bukový prales vo Vtáčniku

Už od obdobia stredoveku ľudia na Slovensku pôvodné lesy klčovali, aby získali pôdu. Potreba dreva rástla s rozvojom banskej činnosti, najmä v súvislosti s ťažbou medenej a železnej rudy a rúd drahých kovov – zlata a striebra. Hornú hranicu lesa v pohoriach zase stlačila nadol valašská kolonizácia, keď sa les menil na horské pastviny. Drevo bolo významným stavebným materiálom a jeho uplatnenie v priemysle sa ustavične rozširovalo. Po vynáleze impregnácie sa napríklad aj inak málo odolné bukové drevo začalo využívať na výrobu železničných podvalov. S nástupom ďalšej industrializácie v období plánovaného hospodárstva nastal opäť úbytok pôvodných lesov v dôsledku politiky začleňovania tzv. prestarnutých porastov, v podstate pralesov, do produkčného cyklu. Tejto politike, žiaľ, padli za obeť tisícky hektárov prírodných lesov. Došlo nielen k strate lesov, ktoré boli najlepšie prispôsobené prírodným podmienkam, ale aj k ich nahradeniu obvykle druhovo a štrukturálne omnoho chudobnejšími lesmi. Tak to bolo aj na iných kontinentoch, najmä v Severnej Amerike. Čisto ekonomický pohľad na pôvodné lesy zodpovedal dobovo podmienenému mentálnemu nastaveniu spoločnosti.

Jarabina so smrekom v pralese Jánošíkova kolkáreň, NP Veľká Fatra

Záchrana pôvodného

Mnohé pralesy aj na iných kontinentoch človek príležitostne, na malých plochách pozmeňoval z dôvodu pestovania plodín, pastvy alebo získavania dreva na výstavbu obydlí, výrobu nástrojov, ako paliva či na iné účely. Kvôli rýchlemu vyčerpania živín v pôde takéto využívanie netrvalo dlho a obyvatelia sa presunuli inam. Na pôvodne využívaných plochách prebehol opätovný vývoj vegetácie, takže po dlhšom období sú takéto plochy často na nerozoznanie od pôvodného pralesa. Popri ekonomickom pohľade na les sa však už v 19. storočí začali objavovať snahy o záchranu pralesov. Na Slovensku bola motiváciou najmä snaha o ich zachovanie ako ukážok pôvodných lesov pre potreby lesníckej vedy a lesného hospodárstva. Nechýbalo však ani kultúrne povedomie a pocit potreby zachovania prírodných pamiatok. Takýmito ľuďmi boli nezriedka práve samotní osvietení lesníci, ktorí vnímali rýchly úbytok pôvodných lesov a na potrebu ich ochrany upozorňovali štátne orgány. Neskôr sa z týchto snáh vyvinula organizovaná ochrana prírody.

Roky výskumu a ochrany

Slovenské pralesy sú predmetom výskumu už takmer 60 rokov. Je to aj zásluhou významných lesníckych vedcov, najmä profesorov Štefana Korpeľa a Milana Sanigu z Lesníckej fakulty Technickej univerzity (TU) vo Zvolene. Väčšia časť pralesov je chránená v národných prírodných rezerváciách. Sú však aj pralesy, ktoré sú síce vyznačené, ale zatiaľ nie sú v režime ochrany. Komplikujú to zložité vzťahy a problémy, čakajúce na vyriešenie ľuďmi, ktorí dokážu veci vidieť v širších kontextoch. Moderné lesné hospodárstvo a jeho budúcnosť závisia aj od využívania poznatkov o adaptácii lesov na meniace sa klimatické podmienky. Lesníkom by mali pralesy slúžiť ako návod na využívanie prírodnej dynamiky v hospodárskych lesoch v rámci moderného a prírode blízkeho lesníctva v 21. storočí. Odklon od pestrosti prírody a zameranie sa na pestovanie jednoduchých lesov z ekonomických dôvodov zväčša prináša skazu a straty.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 02/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Viliam Pichler
Lesnícka fakulta TU vo Zvolene

Komentáre