Na podjesennú kontrolu a čistenie vtáčích búdok v lese sa vždy teším ako malý chlapec. Nazeranie do búdky je vždy spojené s tajuplným očakávaním, čo tam nájdem, no a to ma napĺňa zvláštnym, ťažko definovateľným pocitom. Vo väčšine búdok nachádzam hniezda sýkoriek a muchárikov, ktoré sa tam boli počas jari a leta nanosili. V niektorých nachádzam príbytky ryšaviek – drobných lesných myší s veľkými očkami ako granátiky. Z päťdesiatky búdok, ktoré mám už niekoľko rokov rozvešané v lesoch okolo našej dediny, sa nájdu každú jeseň dve-tri, v ktorých sa zazimujú pĺšiky lieskové.

Je to malé lesné stvoreniatko neobyčajne príjemného vzhľadu. Veľké oči a huňatý chvostík robia z neho jedno z najfotogenickejších stvorení lesa. Keď ho pozorujem, ako si pochutnáva na malinách, neraz zabudnem na to, po čo som to vlastne prišiel do lesa. Od pôvabného stvoreniatka nemôžem oči odtrhnúť, také je fascinujúce. Toto hnedasto sfarbené zvieratko meria len 7 až 9 cm a takmer rovnako dlhý má aj chvostík. Rád si buduje guľovité hniezdo spletené z trávy a listov stromov v hustejších kroch. Obyčajne len asi do výšky meter nad zemou, zriedkavejšie až do piatich metrov. Ja mám skúsenosti, že si bez otáľania prisvojí aj vtáčiu búdku. Letných hniezd si počas sezóny urobí tri až päť a strieda ich podľa nálady. Napokon sa v jednom z nich usalaší a uloží na spanie. Pohľad na pĺšika spiaceho hlbokým zimným spánkom patrí do kategórie nadprirodzených. Zvieratko schúlené do klbôčka, obkrúteného huňatým chvostíkom, vyzerá nadpozemsky krásne. Len dlhé fúzy, trčiace spod chvostíka, ktorým sa pĺšik prekryl, prezrádzajú, kde má ňufáčik...

Keďže pĺšik spí pravým zimným spánkom, všetky životne dôležité fyziologické pochody v jeho tele, utlmené na minimálne hodnoty, zaručujú zvieratku, že jeho organizmus prežije v úkryte nehostinné zimné mesiace. Tep srdca a dýchanie môžeme sledovať až v niekoľkominútových intervaloch, preto takéto zvieratko vyzerá, akoby ani nežilo... Čo je však zaujímavé, životne dôležité orgány pracujú v akomsi pohotovostnom režime. Ak treba, sú kedykoľvek pripravené zaktivizovať sa a naštartovať normálny chod. Akási poistka v podvedomí zvieraťa kontroluje počas zimnej letargie všetky deje v organizme. V prípade, že kontrolka avizuje v životne dôležitých pochodoch v organizme nejakú odchýlku od normálu, vyšle signál do mozgu a zviera sa naň podvedome zobudí. Zo stavu letargie sa pĺšik postupne dostane do stavu plného vedomia, aby sa v najkratšom možnom čase pokúsil odstrániť poruchu, ktorá ho zobudila. Druhú zimu už zvyčajne neprežije, lebo ho cez leto buď zložia choroby, alebo si na ňom pochutia dravce. A tak ho treba nechať spať aspoň túto jednu zimu.

Tíško zatváram búdku a zaželám pĺšikovi pokojný spánok až do mája. Keďže toto lesné zvieratko spí naozaj dlho, veď počas roka predrieme až osem mesiacov, nazval som si ho už v detstve pĺšik-sedmospáčik. Táto prezývka tomuto ospalému zvieratku naozaj pristane.    

doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc.
ÚEL SAV Staré Hory
Foto: Jozef Májsky