Vetrolamy v elektrárňach

Vetrolamy sa môžu zdať ako kontraintuitívny nápad na zvýšenie výkonu veternej turbíny. Podľa fyzikov by však nízke steny blokujúce vietor v skutočnosti mohli pomôcť veterným elektrárňam vyrábať viac energie. Vedci už vedeli, že výkon jednej veternej turbíny možno zvýšiť pomocou vetrolamu: vetrolamy spomaľujú rýchlosť vetra… pokračuj

Korene pozemského života

Nové kamienky do mozaiky vzniku a evolúcie života na našej planéte azda uľahčia jeho objav inde vo vesmíre. Predmetom astrobiológie ako vedného odboru je hľadanie a výskum mimozemského života vo vesmíre. Je naďalej vo fáze hľadania: či sa to komu (najmä nadšencom hard sci-fi, akým… pokračuj

Vtáčí vynálezcovia

Papagáj kakadu Goffinov (Cacatua goffiniana) býva svojou inteligenciou prirovnávaný k trojročným deťom. Ktoré trojročné dieťa si však vyrobilo vlastnú súpravu príborov? Vedci pozorovali, ako si papagáje kakadu vyrobili ekvivalent páčidla, sekáčika a lyžice na otváranie svojich obľúbených plodov. Objav urobil biológ Mark O’Hara pri práci… pokračuj

Plyny v našom tele

O tom, ako sa toxické látky starajú o naše srdce a cievy, porozpráva vo svojej prednáške v rámci októbrovej vedeckej cukrárne Soňa Čačányiová z Ústavu normálnej a patologickej fyziológie Centra experimentálnej medicíny SAV. Cievna stena a najmä jej vnútorná výstelka – endotel, sú významnými producentmi… pokračuj

Pojedanie svetov

Hviezdy môžu požierať svoje deti. Podľa novej štúdie až tretina z nich zhltla jednu alebo viac svojich vlastných planét. Kamenné planéty sú bohaté na ťažké prvky, ako sú železo, kremík a titán, zatiaľ čo hviezdy obsahujú najmä ľahší materiál, ako sú vodík, hélium, kyslík a… pokračuj

Dron – kuriér i záchranár?

Vo štvrtej epizóde špeciálnej série prednášok cyklu Veda v CENTRE o doprave hovorí Jozef Rodina z Ústavu robotiky a kybernetiky Fakulty elektrotechniky a informatiky STU v Bratislave o dronoch. Drony sa stali bežným pomocníkom pre ľudí, ktorí si spestrujú svoj domáci fotoalbum peknými zábermi z… pokračuj

Ako rozoznať trpaslíky

Podľa novej štúdie oddeľuje červené trpaslíky, ktoré dlho svietia, od neúspešných hviezd známych ako hnedé trpaslíky povrchová teplota na úrovni štvrtiny teploty Slnka. Keď sú červené a hnedé trpaslíky mladé, vyzerajú rovnako: červeno a matne. Len červené trpaslíky však vznikajú s dostatočnou hmotnosťou na to,… pokračuj

Čistenie fotokatalýzou

V tomto roku si pripomíname 100. výročie objavu fotokatalytických vlastností oxidu titaničitého (TiO2). Hlavná časť ich praktického využitia sa tradične sústreďuje najmä na dezinfekciu a dekontamináciu vôd. Čistenie cirkulujúceho vzduchu vnútorných priestorov budov však predstavuje relatívne moderné využitie. Náš predchádzajúci článok o oxide titaničitom (pozri… pokračuj

Lampy morám škodia

Mory sa hrnú k pouličným lampám, omámené žiarou. Zdá sa však, že celonočné kúpanie v jasnom svetle vplýva aj na nelietavé formy tohto hmyzu. Ako uvádzajú vedci v časopise Science Advances, v blízkosti osvetlených úsekov anglických ciest žije až o polovicu menej húseníc nočných motýľov… pokračuj

Určenie rodu iniciálových skratiek

V minulom čísle sme sa venovali iniciálovým skratkám, ich výslovnosti a skloňovaniu. V tomto príspevku sa pozrieme bližšie na ich rod. S rodom súvisí výber prídavných mien, príčastí i časovanie slovies v minulom čase, s ktorými sa skratky spájajú. Kľúčom na určovanie rodu iniciálových skratiek býva nadradené slovo zloženého názvu, z ktorého je… pokračuj