Parazity sú všade (tvoria zrejme viac ako 20 % všetkých druhov organizmov) a často kontrolujú celé ekosystémy. V auguste minulého roku k nim pribudli paraglajdisti – parazity vyhynutých lietajúcich jašterov.

Keď v 14. storočí zasiahol Európu mor prenášaný blchami a spôsobil smrť tretiny všetkých obyvateľov, získali sme rukolapný dôkaz, ako výrazne parazity ovplyvnili veľkú časť ľudskej histórie. Nemenšou mierou ovplyvnili mnohé z vojen.
O najdávnejšej histórii jedno- a mnohobunkových vnútorných parazitov rastlín a živočíchov nemáme nijaký záznam. Ektoparazity, čiže parazity žijúce na povrchu organizmov, sa objavili až na konci spodnej jury a krátko potom došlo k reorganizácii celej štruktúry ekosystémov. Dovtedy sa svet riadil priamočiarou logikou: dravec – korisť.

Je veľmi pravdepodobné, že rozmach parazitizmu spôsobil, alebo prinajmenšom podmienil aj vznik spoločenského správania. Prvé známe parazity boli teda ektoparazity vyhynutých stavovcov, dinosaurov a lietajúcich pterosaurov (tie v modernej paleontológii nie sú považované za dinosaury). V čase vzniku jurského parku ešte nijaký parazit dinosaurov známy nebol, ale dnes ich už poznáme množstvo. Najviac asi ako krv cicajúcich na koži či očiach a niekoľko je ich dokonca známych aj z druhohorných jantárov (Tajmýr, Libanon, Alava, New Jersey, Archingeay, Mjanmarsko). Žiaľ, v takto starých jantároch sú už ich nukleové kyseliny úplne rozložené, biorekonštrukcia pravekého sveta teda nehrozí. My však presne vieme, ako dané parazity vyzerali.

Minulý rok pribudla do zoznamu parazitov úplne nová skupina, dokonca nový, tretí čisto parazitujúci rad hmyzu (celkovo ich je 43). Známy je len z piatich, takmer dokonale zachovaných jedincov zo sedimentov stredno- a vrchnojurských jazier v Rusku a Číne. Spomedzi niekoľkých miliónov vzoriek fosílneho hmyzu je iba niekoľko bezkrídlych parazitov – tieto sa totiž nemajú ako dostať do jazier, kde by sa z nich mohli stať fosílie. Majú ploché telo, bodavo-cicavé ústne ústroje, nesklerotizované bruško schopné prijímať tekutú potravu a nafúknuť sa (ako kliešť) a klieštiky na zadných končatinách, ktorými sa prichytávajú na chlpy hostiteľa. Tieto zadné končatiny majú navyše veľmi dlhé ako parazity netopierov, aby sa mohli prevážať na blanách krídel. Paraglajdisti (rad Nakridletia) sa teda vozili na pterosauroch.

Nálezy sú nesmierne vzácne. Päť vzoriek pochádza zo štyroch rôznych druhov aj rodov, preto vieme, že ich rozmanitosť bola veľmi veľká (aj lietajúcich jašterov bolo veľa rôznych druhov). Nováčikovia sa podobajú na ektoparazity iných spoločenských živočíchov – ľudí. Predpokladáme, že pterosaury boli s veľkou pravdepodobnosťou teplokrvné a azda aj čiastočne spoločenské – aj preto nás tieto parazity nesmierne tešia: sú dokonale zachované, priživovali sa na vyhynutých skupinách živočíchov a samy už tiež vyhynuli.

Azda nám trochu pomôžu zmeniť názor na príživníkov, veď o priamej funkcii parazitov nevieme nič. Je podozrivé, že sú takou rozšírenou skupinou. Možno prenášaním mŕtvych častí baktérií zabezpečujú očkovanie, prenášajú prióny (nebunkové infekčné častice tvorené bielkovinami) alebo zabezpečujú výmenu častí nukleových kyselín. Chráňme aspoň tie najvzácnejšie z nich, nielen parazity krásnych a ohrozených šeliem. Možno sú dôležitejšie a užitočnejšie viac, než sme ochotní pripustiť. Aj zabitím obyčajného komára ukončujeme miliardu rokov trvajúcu kontinuitu života.

Dr. PETER VRŠANSKÝ
Geologický ústav SAV