Passat prežil, Concorde nie

Uplatnenie technických výrobkov v praxi býva často nevyspytateľné. Príkladom môže byť automobil Passat vyrábaný vo Volkswagene aj v závode v Bratislave a lietadlo Concorde. O obidvoch sme písali v júnovom Quarku v roku 1996.

Volkswagen Passat po piatich rokoch výroby v Bratislave končil, tomuto typu auta sa však darí a vyrába sa aj v súčasnosti. Concorde bol kráľom vtedajších dopravných lietadiel. Napriek obdivuhodným výkonom a bezpečnosti prevádzky stačila prvá nehoda v júli roku 2000 na letisku Charla de Gaulla v Paríži a jeho osud bol spečatený.

Päť rokov závodu VW v Bratislave

V januári 1996 oslávil VW Bratislava piate výročie svojho založenia. Dňa 21. 12. 1991 vyšlo zo závodu prvé vozidlo VW Passat. Čo sa odvtedy zmenilo? V roku 1992 v závode vyrobili 2 320 automobilov Passat, o dva roky pribudla výroba Golfu, o ďalší rok Golf syncro s oboma hnanými nápravami. Bratislavský Volkswagen bol však zameraný predovšetkým na výrobu prevodoviek, ktorá nabehla v roku 1994 s počtom 44-tisíc kusov a koncom toho roku mala dosiahnuť 259-tisíc kusov. Výroba prevodoviek pokračovala aj v ďalších rokoch. V júni sa však skončila výroba automobilov Passat. Náklady na technológiu inovovaného typu boli také vysoké, že pre 5-tisíc kusov, ktoré tam vyrábali, by zavedenie danej technológie bolo neefektívne. Naďalej pokračovala výroba áut Golf a Golf syncro. Závod v Bratislave si udržiaval veľmi dobrú povesť, čo sa týka kvality práce. Treba však povedať, že pre automobilový gigant VW nie je až taký zaujímavý, aby sa v ňom snažil udržať výrobu za každú cenu. Vedenie v Bratislave muselo vyvíjať vlastnú iniciatívu, aby zabezpečilo závodu ďalšiu existenciu.

Dvadsať rokov supersonickej dopravy

Éra leteckej dopravy nadzvukovými rýchlosťami sa začala 21. januára 1976, keď temer súčasne odštartovali dve lietadlá Concorde na prvé pravidelné linkové lety s cestujúcimi: jedno, patriace spoločnosti British Airways, sa vydalo na let z Londýna do Bahrajnu, druhé, vo farbách Air France, odletelo z Paríža do Ria de Janeiro. Concorde bol v tom čase jediným nadzvukovým dopravným lietadlom a jeho prípadný nástupca bol v nedohľadne. Program Concorde sa oficiálne začal v roku 1962 podpisom dohody medzi vládami Veľkej Británie a Francúzska. Nositeľmi vývoja i výrobcami sa stali firmy British Aircraft Corp. (neskôr British Aerospace) a francúzska Aearospatiale. Svoj prvý let odštartoval prvý prototyp Concorde 001 z letiska Toulouse 2. marca 1969. Temer sedem rokov trvali letové skúšky – najdôkladnejšie v histórii letectva –, kým sa mohol uskutočniť prvý let na pravidelnej linke. Concorde bolo štvormotorové lietadlo s rozpätím krídel 25,5 m, dĺžkou 61,1 m a výškou 11,3 m. V jeho štíhlej kabíne bolo miesto pre rovnú stovku cestujúcich, posádku tvorili dvaja piloti a palubný inžinier. Concorde navrhli pre cestovnú rýchlosť 2M, čo je dvojnásobok rýchlosti zvuku. Pre výrobcov Concorde nikdy nebol úspešný, pretože vyrobili len 16 sériových strojov, z ktorých British Airways a Air France kúpili po sedem. V tom období lietali lietadlá Concorde na linkách z Londýna, resp. Paríža do New Yorku, a British Airways používali lietadlá Concorde aj na sezónnych linkách na ostrov Barbados. Linka BA001 štartovala každý deň o 10.30 h z londýnskeho letiska Heathrow a po supersonickom lete nad Atlantikom pristála o 9.20 h miestneho času na Kennedyho letisku v New Yorku – cestujúci na palube Concorde predbiehali čas. Po obchodnom rokovaní, pre ktoré spoločnosť British Airways zriadila špeciálny salónik priamo na newyorskom letisku, mohol britský biznismen na palube linky BA004 odletieť o 13.45 h z New Yorku a v Londýne pristal o 22.25 h. Vďaka Concorde sa jednodňová pracovná cesta z Londýna do New Yorku stala realitou.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 06/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

R
Foto wikipédia

Komentáre