Per aspera ad astra

Ako názov svojej úvahy k Medzinárodnému roku astronómie 2009 som zvolil známy latinský citát Per aspera ad astra (Napriek ťažkostiam ku hviezdam), ktorý sa používa spravidla v prenesenom zmysle. Prečo by sa však nemohol raz použiť aj doslovne? Veď aj cesty astronómov ku hviezdam boli tŕnisté.

Moderné astronomické pozorovania začali pred štyristo rokmi. Flámsky výrobca okuliarov Lippershey vtedy zostrojil prvý ďalekohľad. Dnešné encyklopédie o ňom už veľa nepíšu, nezabúdajú však na Galilea Galileiho, ktorý ďalekohľad zdokonalil. Galileov prístroj prepúšťal stokrát viac svetla ako ľudské oko a členovia benátskeho senátu sa škriabali na najvyššie zvonice v meste, aby pátrali po vzdialených lodiach na mori. Keďže lode mohli byť aj nepriateľské, zasahuje ďalekohľad spin - off do oblasti vojenstva, ktorému dnes eufemicky hovoríme obrana. Generáli sa aj dnes dávajú radi fotografovať s ďalekohľadom zaveseným na krku.
G. Galilei pomocou svojho ďalekohľadu v rokoch 1609 a 1610 pozoroval krátery na Mesiaci, objavil štyri veľké mesiace Jupitera, hviezdnu štruktúru Mliečnej dráhy, pozoroval slnečné škvrny. Boli to prevratné a aj odvážne objavy. Veď uplynulo iba desať rokov odvtedy, ako bol upálený Giordano Bruno, ktorý prehlásil, že vďaka Božej dobrote existuje nekonečne mnoho svetov podobných Zemi. S tým sa cirkev nemohla stotožniť, pretože bolo nepredstaviteľné, žeby sa vykúpenie človeka, v ktorom sa angažoval sám Syn Boží, mohlo odohrať inde ako v samom strede vesmíru. Galileo, zástanca heliocentrizmu, musel preto svoje učenie odvolať a skončil v domácom väzení. Katolícka cirkev ho rehabilitovala v roku 1992. Toľko známe fakty.
Astronómia ma zaujímala od čias, keď som ako 10-12-ročný chlapec ležal na chrbte na lúke v Liptovskom Hrádku a divadelným kukerom pozoroval súhvezdia a prázdninové meteorické roje a keď som študoval knihu Jamesa Jeansa Vesmír kolem nás, ktorá vyšla v českom preklade v roku 1936. Neskôr ma v miestnej základnej škole upútali populárne prednášky Dr. Ľudmily Pajdušákovej, ktorá občanom vysvetlila princípy prvých kozmických letov a vypočítala im aj 1. a 2. kozmickú rýchlosť. Potom som astronómiu zanedbal. Len čo mi doktor Svoreň navrhol, aby som úplne nezaslúžene otváral Medzinárodný rok astronómie na Slovensku, pretože tak to býva, že ak je človek vo funkcii, žne aj zásluhy druhých, a keď v nej nie je, prichádza o svoje vlastné, povedal som si, že sa musím aspoň trochu pripraviť. Začal som rozmýšľať, v čom je kúzlo a špecifikum astronómie a rozvinutím prvotného príbehu Galilea Galileiho som dospel k záveru, že astronómia a z nej odvodená astrofyzika sú disciplíny, ktoré sú po prvé imúnnejšie voči falzifikácii a podvrhom ako iné náuky, po druhé ich pozorovania sú efemérne, po tretie podliehali ideologickej indoktrinácii, po štvrté nedostalo sa im toľko zásluh, koľko im patrilo.
Možno, že astronómom nehovoríme nič nové, ale utešujem sa tým, že ani Goethe by ľuďom nepovedal nič nové, keby príliš skúmal diela svojich predchodcov.
K prvému záveru. Predmetom výskumu v astronómii sú objekty, ktoré sú pre všetkých tie isté a spoločné. Máme tu paralelu s fyzikou elementárnych častíc a zároveň analógiu prístupov v mikrosvete a makrosvete. Iba v mezosvete máme to privilégium, že si svoje experimentálne objekty, či vo fyzike, chémii alebo biológii, pripravujeme sami. Z toho vyplýva väčšia možnosť porušovania princípov vedeckej etiky. Známa ironická rada - experiment, ktorý sa podaril, neopakuj - hovorí, o čo ide. Verifikovateľnosť výsledkov sa však vďaka modernej infraštruktúre i tu dramaticky zlepšila.
Ale aj v astronómii sa občas vyskytli kauzy, ako napríklad epizóda zo života Francúza Urbaina Laverriera, ktorý z odchýliek obežnej dráhy Uránu úspešne predpovedal planétu Neptún. Potom však išiel ďalej a z malých odchýliek Merkúra trinásť rokov dokazoval existenciu neexistujúcej planéty Vulkán, ktorú tí, ktorí ju chceli vidieť, aj videli, a dostali za to rád Čestnej légie. Odchýlky Merkúra neskôr vysvetlila Einsteinova teória relativity bez potreby ďalšej hypotetickej planéty.
K druhému záveru. Pozorovania si v astronómii často nemožno naaranžovať, treba sa na ne pripraviť a byť v pravý čas na pravom mieste, či ide o Halleyho kométu, ktorá sa objaví raz za 76 rokov alebo o zatmenie Slnka. A treba mať aj určitú mieru šťastia, lebo oblačnosť je nepriateľom astronómie. Štefánik kvôli tomu šesťkrát vystúpil na Mt. Blanc a naši tatranskí astronómovia nespočetnekrát na Lomnický štít.
Zo života talianskeho astronóma Giovanniho Cassiniho sa traduje epizóda, ktorá tieto okolnosti dokresľuje. Cassini pozval priateľov do svojho príbytku, aby spoločne pozorovali zatmenie Mesiaca. Úkaz prebehol k spokojnosti všetkých, sklamaná bola iba jedna mladá dáma, ktorá prišla neskoro a naliehala: „Ach Signore Cassini, však to zopakujete ešte raz, iba pre mňa?"
K tretiemu záveru. Astronómia je k Bohu bližšie ako iné odbory. Bola preto vystavená dohľadu cirkvi, o čom svedčí život Galileiho a smrť Bruna, ale neskôr aj ateistických režimov, o čom svedčí, že v redakčnej rade slovenskej Encyklopédie astronómie z roku 1987 boli vtedajší oficiálni filozofi. Súvisí to s fixnou ideou, že Boha treba hľadať kdesi hore, vo vesmíre, kam dohliadnu iba najväčšie ďalekohľady. A pritom berúc do úvahy, že Boh je všadeprítomný, je rovnako možné hľadať ho pod mikroskopom, čo je lacnejší a rozšírenejší prístroj. Nikto sa však nepýta speleológa, či pod zemou stretol nejaké nadprirodzené bytosti, hoci o zážitkoch kozmonautov s nimi sa rozpráva dokonca veľa vtipov. Ani pre peklo sa nenašlo miesto v horúcom strede Zeme, ale najnovšie v čiernych dierach, za čo „vedci" z Michigenu dostali v roku 2001 Ig Nobelovu cenu v astrofyzike.
K štvrtému záveru. Záverom chcem pohovoriť o macošskom postoji nobelovských orgánov k oceňovaniu astrofyzikov. V dôsledku toho sa ignorovali aj takí vedci ako Edwin Hubble, ktorý objavil expandovanie vesmíru. Neuspel, hoci mal veľa nominácií a prenajal si aj tlačového agenta. Naprázdno obišiel aj Arthur Eddington, ktorý potvrdil Einsteinovu všeobecnú teóriu relativity a ďalší. Ľady sa prelomili až v roku 1967, keď cenu získal Hans Bethe za objasnenie nukleárnych reakcií vo hviezdach. Ďalšie ceny za objav pulzarov, reliktové žiarenie a i. nasledovali potom v rokoch 1974, 1978, 1983, 1993, čím sa astrofyzike dostalo určitej satisfakcie a miesto, ktoré jej patrí. Počiatočná ignorancia astrofyziky trvajúca takmer 70 rokov bola súčasťou bojov o presadenie sa jednotlivých oblastí fyziky v období nedostatočného financovania vedy. Svante Arrhenius, nobelista z oblasti fyzikálnej chémie, označil situáciu vo Švédsku po 1. svetovej vojne ako úplne beznádejnú.
Bol by som rád, keby sme nadväzujúc na tieto okolnosti primerane oceňovali aj našich astronómov a astrofyzikov. Roky 2009 a 2010 nám na to vytvoria dostatočný priestor.
Astronómia na Slovensku je hrdá na históriu spojenú s observatóriami v Hurbanove, Prešove, na Skalnatom plese, na Lomnickom štíte, v Modre, i na mená ako Milan Rastislav Štefánik, Bohumil Šternberk, Antonín Bečvář, Vladimír Guth, Ľubor Kresák, Ľudmila Pajdušáková, Ján Štohl, Anton Hajduk, ak si pripomenieme aspoň niektorých z tých, ktorí už nie sú medzi nami. Majú však plejádu nasledovníkov.

Prof. Ing. ŠTEFAN LUBY, DrSc.
predseda Slovenskej akadémie vied

Tento príhovor predniesol Štefan Luby
na slávnostnom otvorení Medzinárodného roku astronómie na Slovensku v Košiciach 15. januára 2009.