Zatiaľ čo tmavá hmota a tmavá energie sú témou č. 1 v modernej astrofyzike, ukazuje sa, že astrobiológia bude témou č. 2 a už dnes prežíva dynamický rozvoj. Skúma totiž prejavy života vo vesmíre. Pokúša sa pritom zodpovedať tri hlavné otázky: Ako život začal a ako sa rozvinul? Existuje život aj mimo Zeme a ako ho možno rozpoznať? Aká je budúcnosť života na Zemi a vo vesmíre?
Astronómia sa vyvíjala na základe bežných ľudských potrieb, ktoré určite súvisia napríklad s poľnohospodárskou prácou, námornou plavbou a navigáciou na otvorenom mori, riadením a organizáciou prevažne prvotnopospolnej spoločnosti, či prvými filozofickými otázkami o nočnej oblohe, jej telesách, vzniku a vlastnostiach vesmíru. Ak hovoríme o počiatkoch astronómie, treba spomenúť lokality a kultúry starej Číny, Mayov a Aztékov v Latinskej Amerike, Egypt, Mezopotámiu či Grécko, ale aj Britské ostrovy, Nemecko, oblasti okolo Dunaja v strednej Európe a podobne.
V posledných desaťročiach astronómia napreduje v mnohých oblastiach. Aj preto prichádza na scénu Astronet – vízia európskej astronómie na najbližších 20 rokov. Prvé významné stretnutie skupiny významných európskych astronómov podieľajúcich sa na vypracovaní Astronetu sa uskutočnilo v roku 2007 v Poitiers vo Francúzsku. Prijali na ňom dokument, ktorý úlohy európskej astronómie sumarizuje v štyroch tematických celkoch: Panel A – rozumieme extrémom vovesmíre? Otázka vzniku vesmíru, tmavej hmoty a tmavej energie, extrémne prejavy hmoty, napríklad čierne diery.
Panel B – ako sa formovali a vyvíjali galaxie? Dynamický vývoj vesmíru, predovšetkým obdobie pred sformovaním prvých kvazarov a galaxií, vývoj kôp galaxií a podrobný vývoj našej Galaxie. Panel C – aký je pôvod a vývoj hviezd a planét? Podrobný cyklus premeny hmoty z medzihviezdneho prostredia na hviezdy, úloha mladých hviezd, vývoj planetárnych sústav a podobne. Panel D – ako sme do toho včlenení my, Zem a Slnečná sústava? Doteraz panuje názor, že naša Slnečná sústava je jedinečná. Preto sa tento panel zameriava na ďalší výskum našej Slnečnej sústavy (vlastnosti Slnka a ďalších telies Slnečnej sústavy).
Na tomto mítingu vlastne prvýkrát oficiálne zaznelo, že Európska únia rozumie narastajúcemu významu astrobiológie a že by sa v jej rámci malo začať aj so SETI, teda výskumom mimozemského života. Stojí tiež za povšimnutie, že Astronet vo svojich dokumentoch uvádza zámer udržať a posilniť svetové vedúce postavenie EÚ v astronómii. Európska únia začala financovať Astronet v roku 2005, pričom má k dispozícii zaujímavé prístroje a ďalekohľady na rôznych kontinentoch.
Astrobiológia sa v jednotlivých členských štátoch Európskej únie vyvíja rozdielnym tempom. Vedeckou veľmocou je Veľká Británia, ktorá rozpoznala jej rastúci význam. Omnoho skôr pred rokom 2007 sa na riešení úloh astrobiológie podieľali mnohé britské ústavy či univerzity. Iným príkladom je úsilie severských krajín, kde vznikli Švédska astrobiologická sieť a Fínska astrobiologická sieť. Existuje tiež Ruské astrobiologické centrum.
Výskum v Severnej Amerike sa nielenže začal skôr, ale je aj organizovaný a financovaný inak ako v Európe. Už v roku 1998 v dôsledku objavu exoplanéty USA zareagovala tak, že federálna vláda ustanovila prostredníctvom Amerického úradu pre letectvo a kozmonautiku (NASA) virtuálny Astrobiologický inštitút (NAI), ktorý sa odvtedy financuje z federálneho rozpočtu. V súčasnosti ho tvorí 14 renomovaných pracovísk v USA, ako sú Massachussettský technologický inštitút (MIT) či Laboratórium prúdového pohonu (JPL), ktoré sa zaoberá vývojom pohonných jednotiek pre sondy a lietadlá NASA.
Zatiaľ čo Európska únia začlenila niektoré otázky astrobiológie do širšej vízie vývoja astronómie, USA sa prostredníctvom Astrobiologtického inštitútu budú snažiť odpovedať na niekoľko konkrétnych otázok. Či už ide o obývateľnosť planét, život v našej Slnečnej sústave, otázku pôvodu života, našu Zem v čase, vlastnosti jej prvotnej biosféry, evolúciu života, jeho biodiverzitu a hranice, budúcnosť života na Zemi a vo vesmíre, prejavy či znaky života. Z tohto je vidieť, že vyhľadávanie vody na Marse robotickými sondami je len zlomok celkového úsilia NAI a NASA. Aj časť pozorovacieho programu nového vesmírneho teleskopu nesúceho meno Jamesa Webba, ktorý má pracovať od roku 2014 prevažne v infraoblasti na obežnej dráhe okolo Zeme, sa má venovať problémom astrobiológie. Ukazuje sa, že astrobiológia bude veľmi sľubnou témou astronómie v najbližšej budúcnosti.
MILAN ZBORIL
Astronomický ústav SAV