Prepelica poľná
V minulosti hojný vtáčí obyvateľ lúk je dnes u nás ohrozený a silne ubúdajúci. Na Slovensku môžeme počuť jej charakteristické volanie od nížin až do vyšších polôh. Z vedeckého hľadiska je mimoriadne zaujímavý hniezdny výskyt z lokalít nad hornou hranicou lesa vo Veľkej Fatre v nadmorskej výške až
1 500 m.

Počet hniezdiacich párov prepelice poľnej (Coturnix coturnix) na Slovensku sa odhaduje na 3 000 - 8 000. Jej biotopom je kultúrna poľnohospodárska krajina, pôvodne step. U nás sú to predovšetkým lúky, polia a neobrábané plochy. Prepelica je sťahovavý vták a zimuje na severe Afriky a v južnej Európe.
Samček na jar hneď po prílete obsadí a tvrdo obhajuje hniezdny revír známym volaním „huťhuťuť" (ľudový preklad „poďte žať"). Hniezdo býva najčastejšie na poliach a lúkach. Je to len malá jamka v zemi vystlaná skromne trávou alebo steblami. Samička znáša v máji až júni 7 až 14 svetlo hnedých vajíčok, na ktorých sedí sama niečo vyše dvoch týždňov. Rovnako sama je odkázaná na ich výchovu. Mláďatá sa spočiatku živia hmyzom, neskôr prevládajú semená tráv.
Prepelica je primárny a sekundárny konzument rastlinných semien a drobných bezstavovcov. Je to kultúrne významný druh. Ako hlavná príčina poklesu stavov sa pred rokom 1950 uvádzal lov prepelíc počas migrácie v Stredomorí. V súčasnosti sú to zmeny v krajine a poľnohospodárstve, likvidácia potravnej základne melioráciami, chemizácia potravného reťazca a mechanizácia poľných prác.
Záchrana tohto nášho tradičného vtáka spočíva v zachovaní lúk a polí s medzami, skupinkami stromčekov a krovín, ktoré poskytujú prepelici ochranu. Pri žatve treba dbať na to, aby sa neodohrávala v noci a aby kombajnisti používali ochranné odplašovače. Veľmi starostlivo treba postupovať pri melioráciách a používaní pesticídov.

Vidlochvost ovocný
Pestrofarebný motýľ s rozpätím krídel až do 7,5 cm, pričom samička je o poznanie väčšia ako samček. Vidlochvost má na zadných krídlach vidlicovité výbežky, ktoré robia z neho elegantného motýlieho tvora.

Vidlochvost ovocný (Iphiclides podalirius) obýva lúky s krovinami a skalami od nížin až vysoko do hôr do nadmorskej výšky 1 600 m. Jedince tohto druhu motýľa poletujú u nás od apríla do konca augusta. Vidlochvost poletuje nad pomerne veľkým územím, navštevuje rôzne druhy kvetov a cicia nektár. Za teplých slnečných letných dní sa necháva s obľubou unášať teplými vzdušnými prúdmi po strmých horských úbočiach. Samčekovia sa stretávajú na vrcholoch kopcov, kde netrpezlivo čakajú na prílet samičiek, aby mohli odovzdať pochodeň rodu.
Samičky kladú vajíčka jednotlivo na horné alebo spodné strany listov. Z vajíčok sa vyliahnu zelené húsenice s hnedými škvrnami a žltými pásikmi na chrbte a bokoch, čo ich vynikajúco maskuje v rastlinnom prostredí. Pri podráždení vysúvajú z hrudnej oblasti žltú vidlicovitú pachovú žľazu. Húsenica žije jednotlivo na hlohu, trnke, mahalebke, hruške a na niektorých iných ovocných stromoch, kde sa po vypasení zakuklí.

Prezentácia knihy Z mojej vtáčej záhrady

Prvého mája sme uviedli vo Vtáčej záhradke v Liptovských Revúcach do života moju najnovšiu dvadsiatu) populárno-vedeckú knižku Z mojej vtáčej záhrady. Sedemdesiatpäť poviedok je rozdelených do šiestich tematických celkov: Krásavci a strašidlá, Moja láska Murárik červenokrídly, Mnoho kriku pre nič, Po Medvedích chodníčkoch, Z vtáčieho raja a Pod ochranou anjela strážneho. Kniha vyšla vo VEDE, vydavateľstve Slovenskej akadémie vied.Na prezentácii sa zúčastnilo dvesto milovníkov prírody, ktorí si nenechali ujsť vzácnu príležitosť prezrieť si naživo Rozprávkovú vtáčiu záhradku so šesťdesiatimi veľkými stojanovými kŕmidlami, stodvadsiatimi búdkami na nocovanie a hniezdenie, ako aj šestnástimi bilbordmi s vtákmi a zvieratami. Zo sugestívneho rozprávania autora sa účastníci tejto milej slávnosti mali možnosť dozvedieť viacero veselých i vážnych príhod, ktoré sú opísané v uvedenej populárno-vedeckej knižke určenej tak detským čitateľom, ako aj dospelým. Chcel som zážitkovou formou čitateľa potešiť i poučiť a oživiť jeho kladný vzťah k prírode a jej obyvateľom, najmä tým menej príťažlivým, akými sú netopiere, plazy či medvede.

Doc. Ing. Miroslav SANIGA, CSc.
Výskumná stanica ÚEL SAV
Staré Hory