Podnájomníci lesného prostredia

Rys ostrovid
Charakteristickým životným prostredím rysa ostrovida (Lynx lynx) v strednej Európe sú zmiešané a listnaté lesy. Najčastejšie sa vyskytuje v nadmorských výškach 800 až 1 200 m. Pri zvyšovaní početnosti rys preniká aj do oblasti listnatých lesov v nižších polohách, ale aj do vyšších nadmorských výšok, až do kosodreviny.
Táto mačkovitá šelma je aktívna najmä na súmraku, no v odľahlých lokalitách i počas dňa, keď sa rada slní na skalných policiach alebo vo výklenkoch. Obyčajne však v denných hodinách odpočíva v skalných úkrytoch alebo v húštinách.
Rys vedie samotársky spôsob života. Jedince opačného pohlavia sa stretávajú a trávia niekoľko dní spolu len v období párenia. V čase „zásnub" môže samicu sprevádzať aj viac samcov. Rysy sa pária vo februári až apríli, v máji až júni privádza rysica na svet 2 až 4 mláďatá, ktoré dojčí dva až tri mesiace. Rysíčatá zostávajú so starostlivou matkou až do ďalšej ruje. Veľkosť lovného teritória, ktoré si rys značkuje trusom a močom, závisí od úživnosti prostredia a predstavuje 10 až 30 km2.
Hlavnou potravou rysa ostrovida sú drobné zemné cicavce, obojživelníky, väčší hmyz, zajace a srnčia zver. Najčastejšie loví na okraji húštin, kde sa môže k vyhliadnutej koristi nepozorovateľne zakrádať. Keď sa dostane na doskok, bleskovo zaútočí. Ak však potenciálnu korisť po niekoľkých skokoch nedostihne, vzdá sa ďalšieho prenasledovania. Aj keď sú rysy veľmi rýchle zvieratá, zdravá zver im väčšinou unikne. Ich korisťou sa stávajú obyčajne poranené, choré a zoslabnuté jedince alebo staré jedince a mláďatá. Rys nie je lovec „na dlhé trate", obyčajne testuje potenciálnu korisť prenasledovaním na krátku vzdialenosť. Takýto zdravotný test mu spoľahlivo prezradí, či sa mu oplatí bežať za vyhliadnutou korisťou, alebo sa jej vzdá a nájde si iný objekt na lov. Míňať sily bez úspechu je neúčelné, a preto sa rys po niekoľkých desiatkach metrov, keď korisť nedobehne, vzdá naháňačky. V takomto prípade zdravotný test dopadol v prospech potenciálnej koristi, ktorá sa nedobrovoľne podrobila kondičnému vyšetreniu. Testovanie má pre ňu samotnú veľkú výpovednú hodnotu. Ubezpečí ju, že je zdravotne v úplnom poriadku a že sa nemusí obávať nechať sa „testovať" bez ujmy na zdraví aj druhýkrát. Bola zdatná, a tak zostáva v prírode, čím má rys ostrovid podobne ako vlk dravý svoj nezastupiteľný podiel na selekcii zdatných jedincov v populáciách živočíchov, ktoré tvoria jeho potravinovú základňu. Rysa možno považovať za akéhosi „šľachtiteľa" populácií druhov, ktoré sú vystavené jeho predačnému tlaku. Prispieva k ich dobrej vekovej štruktúre a zdravotnému stavu. Rys, šelma s nespravodlivou povesťou krvilačnosti, čo pramení z rozprávok, plní v ekosystémoch dôležitú regulačnú, selekčnú a asanačnú úlohu.

Ďateľ trojprstý
Ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus) sa vyskytuje na Slovensku v lesnom pásme v najvyššie položených horských oblastiach, ako sú Malá a Veľká Fatra, Vysoké, Západné a Nízke Tatry, v pohorí Choč, Slovenskom rudohorí, na Kysuciach i Orave.
Biotopom tohto ďatľa sú staré smrekové lesy v podhorských a horských oblastiach. Najobľúbenejšími stanovišťami sú hrebeňové partie lesných porastov pralesovitého charakteru so suchými a polámanými stromami. Ďatle trojprsté prežijú celý život vo svojich teritóriách, ktoré neopúšťajú ani počas krutých zimných mesiacov.
Zavčasu na jar (už vo februári a marci) sa ďatle začnú ozývať charakteristickým bubnovaním na suché konáre alebo kmene stromov. Takýmto zvláštnym zvukovým prejavom si označujú svoje stanovištia, z ktorých vyháňajú prípadných sokov a votrelcov. Hniezdnu dutinu, ktorá býva v nejakom suchom alebo spráchnivenom smrekovom kmeni, si pár ďatľov trojprstých vytesáva sám počas mája. Potom do nej samička znesie 3 až 5 bielych vajec, na ktorých sedia obaja rodičia približne 12 dní. O výchovu mláďat sa starajú samček a samička spoločne asi 23 až 25 dní. Potrava ďatľa trojprstého je prevažne živočíšna. Sú to predovšetkým chrobáky žijúce v dreve a ich larvy, ktoré ďatle zbierajú spod kôry vyschnutých aj živých stromov.
Ďateľ trojprstý je významný sekundárny konzument lariev podkôrneho hmyzu v lesných ekosystémoch pod hornou hranicou lesa málo narušenom človekom. V komplexnej ochrane lesa ho možno využiť v boji proti škodlivému drevokaznému a podkôrnemu hmyzu.

Črievičník papučkový
Črievičník papučkový (Cypripedium calceolus) je jedna z našich najkrajších orchideí. Vyznačuje sa krátkym článkovaným podzemkom. Z neho vyrastá jednoduchá, 15 až 50 cm vysoká byľ so širokými, sediacimi, zrastenými listami, na ktorej vykvitne jeden, zriedkavejšie dva a veľmi výnimočne tri veľké žlté kvety zvláštneho tvaru.
V popredí stočených hnedočervených okvetných lístkov je veľký papučkovito vydutý pysk (odtiaľto aj názov - papučky). Princezná medzi orchideami kvitne v máji a júni. K priaznivému rastu potrebujú korene špecifické huby a baktérie, ktoré musia byť prítomné v lesnej opadanke a humuse. Táto podivuhodná rastlina sa vyskytuje na vápnitých pôdach, najčastejšie v bukových, prípadne zmiešaných lesoch podhorského a horského stupňa.
Zhoršením veľmi špecifických nárokov na životné prostredie (zásahy do lesného ekosystému holorubnou ťažbou, čo má za následok presvetlenie lokality a zmenu v druhovej štruktúre humusu), ako aj vďaka nesvedomitým návštevníkom prírody sa stáva črievičník čoraz vzácnejším a vyžaduje si prísnu ochranu.

Doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc.