Podnájomníci lesného prostredia

Medveď hnedý

Populácia medveďa hnedého na Slovensku sa odhaduje na 400-500 jedincov, a tak stretnutie s týmto zvieraťom v pohoriach stredného, severného a východného Slovenska nemusí byť ničím výnimočným. S naším najväčším predátorom (hmotnosť až do 350 kg, dĺžka okolo 2 metrov a výška 1 meter) sa môžeme stretnúť tak v odľahlom lesnom zátiší ďaleko-preďaleko od ľudskej civilizácie, ale aj hneď za horským hotelom či povedľa autostrády na odpočívadle.
Správne „nabudenie sa" na skutočnosť, že nám trasu lesným prostredím môže skrížiť medveď, je prvým a veľmi dôležitým „predpokladom", ktorý nám môže pomôcť vyriešiť túto „konfliktnú" situáciu bez ujmy na zdraví a navyše s „pridanou hodnotou" v podobe nezabudnuteľného príjemného zážitku.
Obdobie gravidity trvá u medvedice pol až trištvrte roka. Zárodok sa však začne vyvíjať až ostatné 2 až 3 mesiace, pričom predchádzajúce obdobie pripadá na štádium tzv. latentnej (utajenej) gravidity. Preto medvedice, ktoré zostanú neoplodnené alebo pohlavne dospievajúce jedince majú možnosť páriť sa ešte v jesenných mesiacoch počas tzv. nepravej ruje.
Medvedica vrhne v období zimného spánku, obyčajne vo februári, 2-3 veľmi slabo vyvinuté mláďatá, ktoré vážia len pol kilogramu. Prvý mesiac sú slepé a 3-4 mesiace odkázané na mlieko matky. Tá ich zo zatepleného brloha vyvedie von až začiatkom apríla. Medvieďatá zostávajú spolu s matkou takmer tri roky, potom sa osamostatňujú, hľadajú a obsadzujú si svoje individuálne teritóriá.
Na jarné obdobie sa viaže pranostika „Na Gregora (12. marec) medveď lezie z brloha" a na jesenný čas pranostika „Na Martina (11. november) medveď líha", ktoré výstižne charakterizujú správanie medveďa. Pretože naozaj od Martina do Gregora medvede obyčajne spia.
U medveďa hnedého ide o tzv. fakultatívny zimný spánok, počas ktorého organizmus zvieraťa upadá do stavu čiastočnej strnulosti a znižuje sa jeho telesná teplota (z 38 °C na 34 °C), tepová frekvencia srdca i dýchanie. Obdivuhodná je schopnosť medveďov prežiť bez príjmu tekutín, potravy a bez vylučovania moču a trusu takmer pol roka. Rovnako tak je obdivuhodný fakt, že počas niekoľkomesačného spánku svaly medveďa nijako neochabnú. Po niekoľkohodinovej „malátnosti", pokiaľ sa organizmus po prebudení zahreje na normálnu teplotu a všetky fyziologické pochody sa dostanú do normálu, je schopný opustiť zimný pelech.

Sýkorka chochlatá

Patrí k nehojnému druhu hniezdiacemu na území Slovenska hlavne vo vyšších polohách až po hornú hranicu lesa. Sýkorka chochlatá uprednostňuje ihličnaté porasty (obzvlášť smrekové), menej početná je v zmiešaných lesoch. Je verná a rodné porasty neopúšťa ani cez chladné januárové a februárové dni, kedy sa v spoločnosti iných druhov sýkoriek (najmä sýkorky uhliarky) potuluje v kŕdlikoch. V marci sa tieto kŕdle rozpadajú a jednotlivé páry obsadzujú svoje hniezdne okrsky. Samčeky ich obhajujú charakteristickým spevom.
Sýkorka chochlatá hniezdi v dutinách stromov, veľmi často v suchých a spráchnivených konároch. Hniezdo si postaví prevažne z machu a vystelie ho srsťou. Hniezdi obyčajne dvakrát do roka, prvé hniezdenie pripadá na máj a druhé na jún až júl. Samička znáša 7 až 10 vajíčok hrdzavočervenoškvrnitých na bielom podklade, ktoré zahrieva niečo vyše dvoch týždňov. Výchova mláďat, na ktorej sa rovnakou mierou podieľajú obaja rodičia, trvá asi tri týždne. Od jari do leta je sýkorka chochlatá výlučne hmyzožravý druh. Potravu hľadá najmä na tenkých konároch ihličnatých stromov a v hniezdnom období poničí veľké množstvo škodlivého hmyzu (denne spotrebuje toľko potravy, koľko sama váži). V jesennom a zimnom období sa objavuje v jej jedálnom lístku tiež rastlinná zložka, a to rôzne semená rastlín a stromov. Sýkorka chochlatá je dôležitý primárny a sekundárny konzument. Významná je v biologickom boji proti hmyzím škodcom. Je to esteticky pôsobivý druh. Ohrozená je predovšetkým odstraňovaním vhodných hniezdnych možností a výrubom starých porastov. Negatívne pôsobí aj chemizácia potravinového reťazca aplikáciou insekticídov.

Veverica stromová

Veverica stromová sa vyskytuje na Slovensku po celom území v lesných ekosystémoch od nížin až po hornú hranicu lesa (1 600 m n. m.). Početnosť v jednotlivých populačných jednotkách silne kolíše, najmä kruté zimy sa môžu podpísať na nízkych populačných stavoch veveríc v niektorých rokoch.
Veverica stromová obýva všetky typy lesného prostredia, aleje stromov, parky, záhrady, cintoríny. Uprednostňuje smrekové porasty, ktoré jej poskytujú bohatý zdroj obživy (semienka) a hustý zápoj zasa úkryt. Veverica je dokonale prispôsobená životu v lesnom prostredí, kde výborne lezie po stromoch a skáče z konára na konár až do vzdialenosti 3-4 metre. Huňatý chvost jej slúži ako kormidlo i padák súčasne. Veverica je zviera aktívne cez deň, s vrcholom aktivity zrána a k večeru. Zimu veverica neprespáva celú, ale pri pretrvávaní zdrvujúcich mrazov je schopná upadnúť do stavu akýchsi „driemot", v ktorom prečká niekoľkodňové nepriaznivé počasie. Veverica prespáva v hniezde, ktoré je schopná si sama vybudovať. Na nocovanie a odpočinok však využíva často i opustené hniezda dravých vtákov alebo vrán a obýva aj dutiny stromov.
Potrava veverice stromovej je prevažne rastlinná, pochutí si najmä na semenách ihličnatých drevín, hlavne smreka, takže úspešné prezimovanie veveríc často závisí od úrody šišiek smreka. Má však rada i semená hrabu, buka, ako aj lieskové oriešky. Na zimu si veverice chystajú zásoby v dutinách stromov alebo v kopách raždia či v zemných dierach pod pňami. Veverice sa pária v apríli až júni. Samica je gravidná 35 dní a vrhá 3-5 mláďat, ktoré sú slepé štyri týždne.
Populácie veverice stromovej sú ohrozené ľudskou činnosťou (vyrubovanie lesa a starých stromov, v ktorých nocuje a odchováva mláďatá). Zdrvujúce mrazy počas zimných mesiacov a neúroda semena ihličnatých stromov do značnej miery ovplyvňuje mortalitu jedincov. Hrozbu vysokého úhynu počas zimy možno podstatne znížiť prikrmovaním prirodzenou potravou.

Ing. Miroslav SANIGA, CSc.
Výskumná stanica ÚEL SAV
Staré Hory