Podnájomníci močaristého a vodného prostredia
Rybárik riečny
Je rozšírený po celom území Slovenska od nížin až do 800 - 900 m n. m. Údoliami riek vystupuje do horských kotlín, na Oravu, do Liptovskej a Popradskej kotliny. Vplyvom znečisťovania riek a úpravami vodných tokov celkové počty rybárika riečneho (Alcedo atthis) klesajú. Chýba mu hniezdne prostredie a dostatok potravných zdrojov, takže patrí k ohrozeným druhom našej vtáčej fauny.
Biotopom rybárika sú rieky a potoky s čistou vodou bohatou na drobné rybky a so zvislými hlinenými dostatočne vysokými brehmi. Tam hniezdi v dierach, ktoré si vyhrabáva zobákom a nohami. Nora má otvor s priemerom 5 až 6 cm a dĺžku 30 až 100 cm.
Rybáriky hniezdia v jednotlivých pároch. Pri párení samček prináša samičke malú rybku, ktorú jej ponúkne ako potravu. Samička znáša priamo na dno dutiny 6 až 8 guľatých bielych vajíčok, ktoré zahrievajú obaja rodičia okolo troch týždňov. Mláďatá vylietajú z dutiny po 24 až 27 dňoch. Rybáriky hniezdia u nás dva razy do roka. Potravou rybárika sú malé rybky, žubrienky, žabky, hmyz, ktoré loví strmhlavým letom do vody z nejakého vyvýšeného miesta.
Rybárik je lokálne významný sekundárny konzument drobných živočíchov vo vodných ekosystémoch, je to esteticky výrazný vták. Početnosť v jednotlivých lokálnych populáciách silne kolíše. Trvalé ohrozenie predstavuje nedostatok potravnej ponuky spôsobený znečistením vodných tokov a likvidácia hniezdnych možností pri regulácii riek a potokov. Ochrana druhu spočíva v ochrane hniezdnych lokalít, v zachovaní čistoty vody a hlinitých brehov.
Vydra riečna
Vydra riečna (Lutra lutra) sa viaže predovšetkým na tečúce vody. V jarnom období sa usídľuje na stredných a dolných tokoch riek. V jeseni vydry migrujú až do pstruhového pásma menších tokov, kde im početné nezamŕzajúce úseky umožňujú prežiť zimné obdobie. Počas takýchto vandroviek prechádzajú jedince aj medzi povodiami lesným alebo lúčnym prostredím a nezriedka sa musia prebrodiť aj záľahami snehu.
Vydra sa pári najčastejšie vo februári a marci. Samica po dvoch mesiacoch vrhne 2-3 mláďatá, ktoré sa v hniezdnej nore zdržujú až dva mesiace. Nielen mláďatá, ale aj staré vydry sú neobyčajne hravé tvory. Často sa hrajú rôznymi spôsobmi - šmýkajú sa po ľade, hravo plávajú a naháňajú sa.
Potravu vydry riečnej tvoria na jeseň a v zimnom období hlavne ryby. V jarnom a letnom období sa v malej miere objavujú v jedálnom lístku vydry aj drobné zemné cicavce, vtáky a ovojživelníky. Lovné teritórium vydrieho páru tvorí okolo 10 km hlavného toku a ešte navyše 20 až 25 km vedľajších prítokov.
Vydra riečna je ohrozená predovšetkým znečistením vodného prostedia, ktoré jej následne neposkytuje dostatok vhodnej potravy. Aj úpravy brehov a výstavba technických diel na riekach (malých vodných elektrární) sa negatívne odzrkadľujú na nízkych populačných stavoch tohto cicavca.
Vachta trojlistá
Močiarna rastlina s veľkými listami, ktorých obrys pripomína veľkú ďatelinu.
Z plazivého podzemku vyrastá niekoľko dlhostopkatých listov zložených z troch sediacich, podlhovasto vajcovitých lístkov. Vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata) má 15 až 30 cm vysoký stvol nesúci strapec ozdobných bledoružových kvetov. Korunky kvetov sú vnútri bielo chlpaté a majú fialové tyčinky. Kvety vachty môžeme v prírode obdivovať v lete.
Vachta rastie na močaristých miestach, slatinných lúkach a rašeliniskách od nížin až po horský stupeň, roztrúsene na celom území Slovenska. Odvodňovanie podmáčaných stanovíšť narúša hydrologické pomery, čo sa prejavuje na ústupe vachty trojlistej.
Doc. Ing. Miroslav SANIGA, CSc.
Výskumná stanica ÚEL SAV
Staré Hory