Podnájomníci močaristého a vodného prostredia

Rosička okrúhlolistá
Rosička okrúhlolistá je malá, veľmi nenápadná vlhkomilná rastlina. Má ružicu dlhostopkatých listov s okrúhlou čepeľou. Na rube je holá a lesklá, avšak na líci pokrytá červenkastými žľaznatými chĺpkami, ktoré sú uspôsobené na chytanie hmyzu.

Žliazky chĺpkov vylučujú priehľadnú lepkavú tekutinu, ktorá rozkladá telá ulovenej koristi. Na nízkej bezlistej stonke nazývanej stvol je súkvetie niekoľkých drobných bielych kvietkov.
Súčasné rozšírenie rosičky okrúhlolistej pripomína ľadové doby. Na Slovensku rastie na rašeliniskách a slatinných lúkach Záhoria, Oravy, Turca, širšieho okolia Nízkych a Vysokých Tatier a na niekoľkých lokalitách východného Slovenska. Vzácne aj inde.
V minulosti bol jej výskyt u nás hojnejší. Naši predkovia ju kedysi zbierali ako liečivku. Dnes je prísne chránenou rastlinou. Prirodzené stanovištia rosičky okrúhlolistej rýchlo ubúdajú vodohospodárskymi úpravami, ťažbou rašeliny a melioráciami podmáčaných lúk, a tak sa táto nenápadná rastlinka stáva v našej prírode z roka na rok zriedkavejšou.
Veľmi podobná a príbuzná rosička anglická rastie len na niekoľkých lokalitách v Turčianskej kotline.

Trasochvost horský
Vyskytuje sa na celom území Slovenska od nížin až po vysoké horské polohy (1 300 m n. m.). Jeho biotopom sú predovšetkým rieky, bystriny a jarčeky, v okolí ktorých si zbiera potravu.

Trasochvost horský je horizontálne sťahovavým druhom. Počas zimných mesiacov sa vtáky sťahujú z vyšších polôh do nižšie položených oblastí. V priebehu marca sa jednotlivé páry navracajú do svojich revírov, ktoré si obhajujú pred prípadnými sokmi a votrelcami. Samička v sprievode samčeka stavia v apríli hniezdo, do ktorého znáša 4 - 6 okrových vajíčok s hnedastými škvrnkami. Inkubácia znášky trvá okolo dvoch týždňov. Obaja partneri sa starajú o výchovu mláďat 11 - 14 dní. Tie však povyskakujú z hniezda skôr, ako vedia lietať. Preto sa poukrývajú v okolí, kde ich rodičia ešte niekoľko dní dokrmujú, kým nie sú schopné samostatného života. Potom sa rodičia zahniezdia aj po druhýkrát.
Je to sekundárny konzument drobných bezstavovcov v ekosystémoch okolia vôd, bystrín a jarčekov. Ohrozuje ho regulácia potokov, pri ktorej sa drasticky mení životné prostredie a významne sa znižuje potravná ponuka a úživnosť lokality.
Ochrana trasochvosta horského spočíva v ochrane jeho životného prostredia. Treba uvážlivo pristupovať k reguláciám potokov a bystrín, ktoré môžu zapríčiniť presťahovanie jednotlivých párov. Veľmi opatrne treba zvažovať aj použitie insekticídov v boji proti škodcom v lesných oblastiach, ktoré rapídne znižujú potravnú ponuku.

Dulovnica menšia
Pomerne vzácny drobný cicavec. Vyskytuje sa ojedinele v nižších až stredných polohách na mokrých
stanovištiach v blízkosti vody, ale aj mimo vlhkých lokalít. Ekosystémy vhodné k jej životu postupne zanikajú najmä vodohospodárskymi úpravami.

Dulovnica menšia sa vyskytuje od nížin až do vysokých polôh (2 000 m n. m.). Najviac sa jej páči na brehoch stojatých a pomaly tečúcich vôd, brehoch lesných lúčnych potôčikov, obzvlášť ak sú tu bahnité naplaveniny. Na močaristých stanovištiach s obľubou obsadzuje bahnité miesta a holé náplavy.
Aktivita dulovnice je najmä za súmraku a v noci, kedy si hľadá potravu na brehoch tokov, blate či naplaveninách. Dulovnica menšia konzumuje vodné a vlhkomilné druhy hmyzu, mäkkýše, červy a iné bezstavovce.
Rozmnožovacie obdobie trvá od apríla do októbra, počas ktorého samica rodí jeden až dvakrát 3 až 10 mláďat. Samice sú gravidné 3 týždne a mláďatá pridájajú 4 až 5 týždňov. Dulovnice sa dožívajú 15 až 19 mesiacov. Najväčší podiel na úmrtnosti jedincov majú nepriaznivé klimatické podmienky počas zimy, melioračné práce spojené s likvidáciou mokradí a úpravou brehov riek a len nepatrnú časť zahubia sovy a drobné šelmy.

Doc. Ing. Miroslav SANIGA, CSc.
Výskumná stanica ÚEL SAV
Staré Hory