Podnájomníci skalnatého prostredia

Plesnivec alpínsky

Vysokohorská bylina, celá husto sivobielo plstnatá, obzvlášť prispôsobená extrémnym podmienkam nehostinného vysokohorského prostredia.
Plesnivec sa vyznačuje krátkym podzemkom, kopijovitými listami rozmiestnenými v prízemnej ružici a krátkou, riedko listnatou stonkou. Pologuľovité kvetné úbory sedia na úzkych listeňoch, rozostavených do hviezdice. Plstnatý kožuch zamatových kvetov plesnivca alpínskeho je dokonalým „teplovzdorným i mrazuvzdorným" výstrojom, keďže býva vystavený nízkym nočným a za slnečného počasia vysokým denným teplotám. Zabraňuje tiež nadmerným stratám vody, s ktorou musí rastlina na skalnom vápencovom podklade, ktorý je skúpy na vlahu, zaobchádzať obzvlášť hospodárne. Sivastá plsť plní aj funkciu akéhosi ochranného „plášťa" či „krému" s vysokým ochranným účinkom pred škodlivým ultrafialovým žiarením, ktoré je vo vysokých horských polohách obzvlášť silné.
Plesnivec alpínsky rastie na vápencových skalách v subalpínskom a alpínskom stupni, výnimočne v inverzných polohách, ako sú tiesňavy a mrazové kotliny, aj v nižších polohách. Najobľúbenejšími stanovišťami tohto symbolu vysokých hôr sú štrbiny a škáry v skalách, ale svojou podmanivou krásou ozdobuje aj skalné sutiny a trávnaté zárasty. Táto teplovzdorná i mrazuvzdorná kvetina sa vyskytuje vo vyšších vápencovo-dolomitových pohoriach celých Karpát.

Jasoň červenooký

Jasoň červenooký je jeden z najkrajších európskych motýľov s rozpätím krídel okolo sedem centimetrov. Má belavé krídla, na vonkajších okrajoch viac alebo menej priehľadné s čiernymi škvrnami. Zadné krídla majú červené alebo oranžové, čierno lemované očká, ktoré mávajú v prostriedku ešte aj bielu bodku.
Tento pestrý motýľ obýva vyššie polohy až do nadmorských výšok okolo 1600 m. Ťažiskom jeho výskytu sú skaly, kamenisté úbočia, lúky s roztrúsenými skalnými balvanmi, takmer výlučne na vápencovo-dolomitovom podklade. Tento elegantný motýľ má plavný, ba až teatrálny let. S obľubou sa nechá unášať teplými vzostupnými vzdušnými prúdmi hore strmým úbočím a potom bez mávania krídlami klesá zasa kĺzavým letom nadol pozdĺž svahu. Veľmi rád sadá na bodliaky a pichliače, kde odpočíva, ale aj cicia nektár. Jasoň červenooký je teplomilný motýľ, ktorý zvykne lietať len za pekného a teplého počasia, inak odpočíva na kvetoch rastlín, kde aj prespáva.
Živnou rastlinou húseníc jasoňa červenookého je v prevažnej miere rozchodník biely. Mladé húsenice žijú spoločne, staršie individuálne a zakukľujú sa na zemi. Zimné obdobie prežívajú vajíčka, v ktorých sú už úplne vyvinuté húsenice.
Málopočetné populácie jasoňa červenookého prežívajú izolovane na vhodných lokalitách, a preto si zasluhujú najprísnejšiu ochranu. Ohrozujú ich najmä „chamtivci", ktorí sa snažia s nimi „kupčiť" na entomologických burzách, ale i zberatelia najrozmanitejších farebných variácií, keďže tento druh motýľa vykazuje značnú variabilitu najmä v tvare, počte a sfarbení červených ôk na zadných krídlach.

Horcokvet Clusiov

Horcokvet Clusiov rastie na vápencových a dolomitových skalách v horskom a subalpínskom stupni karpatského oblúka.
V chladných dolinách so severozápadnou expozíciou alebo úzkych skalných kaňonoch rastie horcokvet Clusiov aj v nižších polohách.
Skalné hradby a temená vápencových a dolomitových brál vyfarbia nádherne dofialova veľké kalíšky horcokveta Clusiovho v máji a júni. V tomto obdodí lákajú opeľovačov zoširoka-ďaleka... Pohľad na atramentovomodré kalichy horcokveta Clusiovho, ovenčené neraz ešte aj neskoro napadnutým májovým snehom, pôsobí v skúpom vápencovo-dolomitovom prostredí nevšedne rozprávkovo.
Je to trváca bylina rastúca jednotlivo, častejšie však v trsoch. Z prízemnej ružice kožovitých kopijovitých listov vyrastá nízka 1-2 cm vysoká byľ s veľkým tmavoazúrovomodrým kvetom zvončekovitého tvaru.
Keďže horcokvet Clusiov je skutočným skvostom nehostinného prostredia nebotyčných skál, láka nesvedomitých turistov najmä na vysokohorských frekventovaných chodníkoch, aby ho odtrhli.

Doc. Ing. Miroslav SANIGA, CSc.
Výskumná stanica ÚEL SAV
Staré Hory