Podnájomníci skalnatého prostredia

Orol skalný
Je jedným z desiatich druhov orlov žijúcich vo svete a zároveň najväčším z nich. Na Slovensku hniezdia ešte ďalšie tri druhy, a to orol kráľovský, orol krikľavý, orol malý a ďalšie dva druhy sa vyskytujú nepravidelne – orol stepný
a orol hrubozobý.

Kriticky ohrozený druh našej fauny hniezdiaci vzácne na strednom, severnom a východnom Slovensku. Pri troche šťastia ho môžeme uvidieť vo Vysokých a Nízkych Tatrách, Malej a Veľkej Fatre, Slovenskom Rudohorí či v oblasti Babej hory. Celkový stav populácie sa odhaduje na Slovensku na 90-100 hniezdiacich párov.
Biotopom orla skalného (Aquila chrysaëtos) sú lesnaté horské oblasti, kde nachádza ešte pokoj. Samec váži od 3 do 4,5 kg a oveľa väčšia samica od 3,5 do 6,5 kg. Rozpätie krídiel majú od 190 do 240 cm. Dĺžka tela je 75 až 90 cm. Koncom marca môžeme uvidieť charakteristické svadobné hry, kedy orlí manželia predvádzajú strmhlavé lety a premety, krúžia do veľkých výšok a prenasledujú sa. Hniezdo si stavajú buď na skalách, alebo na stromoch. Samička znáša v apríli najčastejšie dve vajíčka a sedí na nich za pomoci samčeka 44 dní. Mláďatá kŕmia obaja rodičia a po troch mesiacoch sa vydávajú na prvý let z rodného hniezda. Potravu tvoria cicavce až do veľkosti líšky, v menšej miere loví i väčšie vtáky. Vyhľadáva i zdochliny, najmä v zimnom období.
Orol skalný je druh význačný najmä z kultúrneho hľadiska, hospodársky význam u nás nemá. Ohrozený je predovšetkým aplikáciou chemických látok, ktoré sa dostávajú do potravných reťazcov. Kumulujú sa predovšetkým v tuku. Ovplyvňuje to úspešnosť hniezdenia, keďže vo vajíčkach je viac ako 50 % tuku. Ohrozený je tiež rušením na hniezdiskách jednak ťažbou či turistickým ruchom, ako aj záujmom zo strany sokoliarov.
Ochrana orla skalného súvisí s ochranou jeho biotopov, celých oblastí, lebo jeho hniezdne teritórium je veľké (niekoľko kilometrov štvorcových). V lokalitách, kde hniezdi, by sa mala vylúčiť ťažba dreva v mesiacoch marec až jún a presunúť na zimné mesiace. V horských oblastiach by sa mala vylúčiť aplikácia biocídov. Ohrozené hniezda je nutné strážiť, aby nedošlo k ukradnutiu mláďat.

Jašterica múrová
Je rozšírená ostrovkovite od Malých Karpát cez južné svahy Malej Fatry, Kremnické a Štiavnické vrchy
do stredného Pohronia, Slovenského Rudohoria a Slovenského krasu a na východ až po Slánske pohorie. Najsevernejšie sa vyskytuje vo Veľkej Fatre a v Chočských vrchoch.

Jašterica múrová (Podarcis muralis) žije na slnečných stráňach a v skalných biotopoch na vápencoch, ako aj v kameňolomoch, zrúcaninách a zvyškoch kamenných stavieb. Podmienkou skalného prostredia pre výskyt tejto teplomilnej jašterice je dostatok vhodných štrbín a puklín, ktoré predstavujú miesta úkrytu.
Typické skalné prostredie, v ktorom jašterica múrová sídli, poskytuje už hneď v predjarí dostatok tepla na južne exponovaných sklených stenách, a preto sa jedince tohto živočíšneho druhu zobúdzajú už v marci. Ich aktivita trvá potom až do októbra alebo novembra v závislosti od vývoja poveternostných podmienok. Párenie a kladenie znášky prebieha od apríla do júna. Samička znáša do skalných štrbín, puklín, ale aj do kamenných hroblí po 2 až 8 vajíčok v dvoch či troch znáškach. Inkubácia trvá okolo 60 dní. Pohlavnú dospelosť dosahujú v 3. až 4. roku života.
Potravu jašterice múrovej tvorí predovšetkým hmyz a pavúky. Jej prirodzenými predátormi sú z cicavcov najmä lasice a kuny, ale aj líška hrdzavá. Z vtákov ju lovia dravce.
Pre ostrovčekovitý výskyt a ohrozenie špecifického životného prostredia (zarastanie skalnatých strání lesom) si tento živočíšny druh zasluhuje prísnu ochranu.    

Dryádka osemlupienková
Drobný poliehavý krík rastie vo vysokých polohách na chladných miestach alpínskych hôľ a na skalách
s vápencovým podkladom.

Ležiace drevnaté stonky prepletajú vrstvu humusu alebo machov. Z nich vyrastajú skupiny jednoduchých, do desať centimetrov vysokých bylín so striedavými kožovitými vrúbkovanými lístkami. Listy sú zvrchu tmavozelené, lesklé, s náznakom hrbolčekovitého zvráskavenia. Lícna strana je snehobielo plstnatá. Biele štvorcentimetrové kvety dryádky osemlupienkovej (Dryas octopetala) pozostávajúce z ôsmich lupienkov (odtiaľ vedecký i slovenský názov) kontrastujú s tmavozelenými listami.
Tento vysokohorský kvietok kvitne v letných mesiacoch. Plody sú nažky s dlhými príveskami, sprvoti stočené do korunkovitého útvaru. Po dozretí dostávajú hnedastú páperovitú hlavičku. V poľadových dobách (podľa chladu sa ľadová doba volala dryásová), bola aj na území Slovenska hojnejšie rozšírená. V súčasnosti rastie dryádka len v najvyšších polohách Západných Karpát, najmä na severnom Slovensku. Výnimočne aj na niektorých izolovaných stanovištiach v mrazových kotloch a dolinách s inverznou klímou v južnejších častiach.  

Doc. Ing. Miroslav SANIGA, CSc.
Výskumná stanica ÚEL SAV
Staré Hory