Potraviny a výživa v 21. storočí

Poľsko, ako prevažne poľnohospodárska krajina, si vybralo za kľúčový bod počas svojho práve prebiehajúceho polročného predsedníctva na čele EÚ rozvoj tejto oblasti. Na konferenciu o potravinách a výžive pozvali aj Quark.

Prvou zvláštnosťou oproti iným konferenciám bol počet zahraničných novinárov. Bežne nás býva na tridsať. Vo Varšave sme sa zišli štyria. Ďalšou zvláštnosťou bola organizácia podujatia. Doteraz sme sa stretli s profesionálnym prístupom profesionálnej agentúry, ktorá zabezpečovala logistiku, pod čo patrilo aj zabezpečenie ubytovania, cesty, informovania účastníkov podujatia, dopravy a podobne. Poliaci v rámci úspor robili všetko sami. Dámy z ministerstva školstva sa naozaj snažili, ale nebolo to ono. Takmer som už sedela vo vlaku a ešte vždy som netušila, v ktorom hoteli mám rezervované ubytovanie.

Nijaký cestovný itinerár, ako sa dostaneme do hotela, na rozličné podujatia, ale zato sme dostali trojaké časy odchodu autobusu na exkurziu... Nedostatok profesionality však nahradili neuveriteľnou milotou, ochotou, osobným nasadením. Ako to už býva, nakoniec sme sa všetci našli a všetko dobre dopadlo.

Prvým bodom programu bola exkurzia v Inštitúte záhradníctva (Instytut ogrodnictwa) v starobylých Skierniewiciach, zaoberajúcom sa výskumom. V bývalom sídle ruského cára, v strede Poľska, sídli výskum ovocinárstva, zeleniny a pestovania húb. Pre ústav sú kľúčové tri smery výskumu: genetika a rozmnožovanie ovocných a zeleninových rastlín, molekulárna biológia i technológia a fyziológia i biochémia záhradných rastlín.

V laboratóriu nekonvenčných metód robia molekulárnu diagnostiku bobuľového ovocia a výskum vplyvu ovocia na hladinu cholesterolu u ľudí. Sledujú gény rastlín, metabolizmus, obsah vitamínu C a cukru, analyzujú mechanizmus aktivity génov. Na základe rozhodnutia poľského sejmu vláda rozhodla, že sa nesmú v Poľsku používať geneticky modifikované rastliny. Vedci nám však potvrdili, že pokusy s nimi robia, no iba na vedecké účely, nie na praktické využitie v poľnohospodárstve. Vedúca laboratória nekonvenčných metód profesorka Malgorzata Korbinová nám však povedala: Pravdaže, rešpektujeme rozhodnutie našej vlády, ale ja, ako molekulárna biologička viem, že sa v mojom organizme nič nezmení, ak zjem geneticky modifikovanú paradajku.

Zaujímavý výskum robil úsek skladovania ovocia. Týkal sa nielen zabezpečenia vhodnej teploty a vlhkosti v skladoch, ale aj ochrany ovocia i zeleniny pred plesňovými a hubovými ochoreniami v rôznych atmosférach – bezkyslíkovej alebo s pridaním oxidu uhličitého. Práve v čase našej návštevy sa v laboratóriu venovali hruškám a jablkám. Skúmali oxidáciu ovocia a straty vitamínu C, náchylnosť na plesňové ochorenia. V ďalšom laboratóriu zasa skúmali kolísanie chlorofylu v rastlinách počas skladovania, pri kontrolovanej atmosfére. Okrem vône ovocia bolo v celom sklade cítiť typický pach chlóru ako preventívneho dezinfekčného prostriedku.

V skleníkoch sme stretli Dr. Lídiu Sas-Pasztovú, ktorá nám predstavila projekt skúmania jahôd, pretože Poľsko je po Číne druhým najväčším svetovým producentom jahôd. Pri jahodách treba vyberať odrody dobre znášajúce poľné pestovanie, s dobrou odolnosťou proti chorobám, s vysokým obsahom cukru a vitamínov a s dobrou rodivosťou. V skleníkoch simulujú poľné podmienky, skúmajú, ako sa bioprodukty v nich správajú, hľadajú najvhodnejšiu mikroflóru na pestovanie odnoží a podobne. Ide o človekom umelo vytvorené a udržiavané spoločenstvo organizmov produkujúcich síce nadmerné výnosy, ale ekologicky veľmi citlivé.

Iné laboratóriá zasa skúmajú, ako dlho sa v rastlinách uchovávajú zvyšky pesticídov a ďalších postrekových látok, alebo hľadajú čo najúčinnejšiu ochranu pred škodcami. Laboratóriá majú uznávané certifikáty po celom svete, čo je veľmi dôležité pri poľskom vývoze ovocia i zeleniny.

Smutne nám všetci vedúci pracovníci takmer s hanbou ukazovali svoje moderne vybavené laboratóriá, ktoré zívali prázdnotou. V piatich miestnostiach pracovali traja-štyria ľudia. Nie je vraj záujem...

Ďalšou zastávkou v rámci exkurzie bola veľká poľská mliekareň, ktorá ma zaujala nielen tým, že mlieko dodáva pre známy obchodný reťazec fungujúci aj u nás,  ale aj tým, že vyrába špeciálne mlieko pre psov a mačky, zbavené laktózy...

Kráľovský zámok a rizikové obaly

Na druhý deň nasledovala samotná konferencia. Jej špecifickým cieľom bolo identifikovať hlavné trendy v oblasti výskumu potravín a výživy a poskytnúť odporúčania pre európsky výskum a inovačnú politiku v oblasti potravín, poľnohospodárstva a bioekonomiku. Zišlo sa na nej 400 účastníkov z celej Európy z oblasti vedy, priemyslu, spotrebiteľských organizácií, občianskej spoločnosti a politiky. Konferenciu organizovalo poľské Ministerstvo vedy a vysokého školstva spoločne s Inštitútom záhradníctva.

Konferencia sa uskutočnila v naozaj reprezentatívnych priestoroch kráľovského zámku vo Varšave. Až do konca 18. storočia, do delenia Poľska, fungova zámok ako oficiálne sídlo poľských panovníkov. Drevohlinené hradisko pochádzalo z konca 13. storočia z obdobia panovania kniežaťa Konráda II., poschodový gotický murovaný zámok nechal postaviť Janusz I. Starší v rokoch 1407 až 1410. Samozrejme, ešte niekoľkokrát zažil zámok rôzne prestavby, ale najväčšiu zmenu podstúpil počas druhej svetovej vojny, keď ho v roku 1944 úplne zbombardovali nemecké vojská. Poliaci ho však vystavali nanovo a v pôvodnej kráse rovnako ako celé staré mesto. Mohli sme sa o tom presvedčiť na jednej z pracovných skupín konferencie, ktorá prebiehala v nádhernom, štukou a zlatom vyzdobenom koncertnom salóne, hneď vedľa audienčnej miestnosti s kráľovským trónom. Problémy, ktorým sa pracovná skupina venovala, už neboli také romantické: klimatické zmeny a poľnohospodárstvo, geneticky modifikované potraviny či bezpečnosť potravinárskych obalov. Osobne ma najviac zaujala posledná problematika, na ktorej profesorka Cristina Nerinová z univerzity v španielskej Zaragoze rozprávala o tom, ako môžu byť obaly potravín nebezpečné pre konzumentov. Napríklad, môžu spôsobovať alergie otieraním sa o potraviny alebo obsahovať nanočastice, ktoré sa pri dotyku do potravín uvoľňujú. Výrobcovia obalových materiálov sa snažia priniesť nové produkty, tzv. inteligentné obaly, ktoré by evidovali dobu spotreby a upozorňovali na jej ukončenie, samy by hlásili, či je obal na niektorom mieste poškodený a pod., lenže nikto nevie predpovedať, aký dosah môžu mať nové vlastnosti takýchto obalov na zdravie konzumentov. Okrem toho, rôzne vonkajšie vplyvy, ako slnečné žiarenie či chlad prispievajú k opotrebeniu obalov, ktoré potom neplnia dokonale svoju funkciu. Mnohé potraviny sú obaľované nadbytočnými vrstvami – celofán aj papierový obal a navrch ešte lepenková škatuľa, a tak zbytočne zaťažujú životné prostredie. Alebo iné problémy – nevhodné balenie podľa špecifických vlastností potravín. Napríklad tetrapakové obaly – káva, džús či mlieko potrebujú rozličné vlastnosti obalov a iné podmienky skladovania, hoci všetky tieto výrobky sa balia do rovnakých obalov.

Veríme, že si každý zo zúčastnených odborníkov počas celého trvania konferencie našiel tému, ktorá ho zaujala, obohatila či povzbudila. Len škoda, že medzi nimi nebol nikto zo Slovenska.

Ako vyzerá automatizované oberanie čerešní a sliviek, si môžete pozrieť na videu, ktoré nájdete na portáli www.eQuark.sk, v časti Video.
Jana Matejíčková