Šípové žaby

Drobučké, pestro sfarbené žabky pralesničky môžeme v našich končinách vidieť len v zoologických záhradách. Patria do čeľade Dendrobatidae – odtiaľ aj ich nesprávne označenie stromárky (dendros = drevina). Takto už ornitológovia pomenovali osem druhov kačicovitých zúbkozobcov.

Pralesné žaby preslávila aj ich jedovatosť. Celkovo bolo zo zástupcov rodu Dendrobates a Phyllobates identifikovaných viac než 500 druhov jedovatých zlúčenín.

V poslednom období rastie záujem o chov malých pestro sfarbených žabiek v teráriu. Treba si však uvedomiť, že chov dendrobatiek nepatrí do kategórie lacných – podmieňuje to viacero faktorov. Asi najdôležitejšie z nich sú kŕmenie – prijímajú len živú potravu,a rozmnožovanie – kladú len veľmi malý počet vajíčok.
Jedovatosť – v zajatí odchované jedince túto vlastnosť strácajú (napriek tomu neodporúčam žabky cmúľať). Po manipulácii so žabkami treba dodržať základnú hygienu.

Čo sa týka samotného chovu, začneme asi tým najpodstatnejším – potravou. Na prvý pohľad sa to môže zdať ako jednoduchá otázka, ale je najdôležitejšia pre úspechy v chove. Pokiaľ nebudete mať neustály dostatok malých svrčkov alebo drozofíl, tak nemá zmysel sa o ich chov pokúšať. Drozofily sa dajú pomerne ľahko kúpiť na burzách, alebo nájsť cez inzerát. Samozrejme, je nevyhnutné získať nelietavú formu, lebo sú dva druhy. Menšie, ktoré sa však môžu spáriť s normálnou lietavou formou, väčšie (tzv. červenooké), ktoré sú vždy nelietavé. Niektorí chovatelia uprednostňujú kŕmenie malými svrčkami, ale nie je jednoduché mať neustále v zásobe ich dostatok najmenších veľkostí. To by vyžadovalo vlastný chov (ten sa však pre pár žiab zvyčajne neoplatí zakladať), alebo nájsť niekoho, kto taký chov má. Väčšie druhy dendrobatiek žerú malé svrčky do veľkosti asi 3 až 4 mm. Od 5 mm už začínajú byť pre mnoho druhov žabiek príliš veľké. Malé druhy žabiek, ktorých dospelé jedince dorastajú do veľkosti okolo 1,5 cm a menej, treba kŕmiť niekoľkodennými svrčkami. Dendrobatky sa totiž snažia korisť rovno zhltnúť, a nie ako rosničky alebo ropuchy, ktoré si ju v papuľke rovnajú a postupne prehĺtajú.

Drobné žabky možno prikrmovať chvostoskokmi. Chvostoskoky sú veľmi vhodné pre mláďatá alebo menšie druhy dendrobatiek. V lete je možné kŕmiť ich náletovým hmyzom alebo voškami. V tomto prípade však treba dať pozor na postreky!
Vhodné je kŕmiť denne v menších dávkach, hlavne mláďatá. Dospelé žabky stačí kŕmiť 3- až 4-krát týždenne. Žabky síce vydržia hladovať omnoho dlhšie, ale to je úplne nevhodné.
Terárium pre tieto žabky stačí sklené a nemusí byť ani veľké. Pre väčšinu druhov je lepšie vyššie než dlhšie, samozrejme to záleží aj od druhu žabiek, názory na to sú rôzne. My dávame prednosť nižším pre dostatočné „zamušenie“.

Žabkám v teráriu treba zabezpečiť prístup k vode aj vtedy, keď v ňom zabezpečíme výdatné rosenie. Postačí plytká miska, lebo hoci sú dendrobatky obojživelníky, nevedia plávať a mohli by sa utopiť.
Vnútorné zariadenie záleží len od fantázie a estetického cítenia vlastníka. V teráriu má byť dostatok rastlín, najčastejšie popínavých (ktoré znášajú vyššiu vzdušnú vlhkosť – 70 a viac %). Niektoré žabky žijú pri pätách stromov, ďalšie na listoch nižšieho porastu pralesa. Mnohé využívajú rastliny ako bromélie, v ktorých po daždi zostáva voda. Tieto rastliny navštevujú a niektoré tam kladú aj svoje vajíčka.
Vhodný je aj nejaký koreň alebo konár. Najlepšie sú korene určené do akvárií, ktoré vo vlhku neplesnivejú, na rozdiel od „samorastov“ z lesa.
Dno má pokrývať po celej ploche hrubší štrk. Ako úkryty najčastejšie používame polovice kokosových orechov, ale môže to byť aj kúsok kôry, keramický úkryt a podobne, do ktorých sa žabky veľmi rady schovávajú.
Teplota v teráriu by mala byť asi 25 °C. Vyššie teploty, ktoré sú neraz odporúčané v literatúre, môžu byť aj nebezpečné. Teplotu nad 28 °C nepokladáme za vhodnú a bezpečnú. Teplotu nad 30 °C považujeme za veľmi rizikovú.

Jozef Májsky

Viac o krásnych, ale nebezpečných žabkách sa dočítate v septembrovom čísle Quarku.