Pôvod a skloňovanie podstatných mien ár a hektár

Na pomenovanie plošnej miery 100 m² používame slovo ár a na pomenovanie jej stonásobku, t. j. 10 000 m² (100 árov), používame slovo hektár. Obidve slová sme prevzali z francúzštiny, slovo ár z francúzskeho are, ktoré má pôvod v latinčine, v latinskom slove area s významom voľné miesto, priestranstvo (porov. Ľ. Králik: Stručný etymologický slovník slovenčiny, 2015), slovo hektár (franc. hectare) je utvorené zo slova ár pridaním predpony hekt- naznačujúcej stonásobok základu a majúcej grécky pôvod (z gréckeho hekaton s významom sto). Obidve slová sa ako podstatné mená mužského rodu skloňujú podľa vzoru stroj tak ako iné, zväčša prevzaté podstatné mená mužského rodu zakončené na -ár, napr. adresár, bazár, diár, exemplár, chotár, formulár, lekvár, obedár, pohár, snár, vejáatď. Z tohto zaradenia slov ár a hektár k vzoru stroj vyplýva, že v lokáli jednotného čísla majú pádovú príponu -i, na jednom ári, na jednom hektári, a v nominatíve a akuzatíve množného čísla majú pádovú príponu -e, dva áre, dva hektáre.
V tomto príspevku nás osobitne zaujíma tvar genitívu jednotného čísla podstatných mien ár a hektár. Pravidlá slovenského pravopisu (4. vyd. z r. 2013) či Krátky slovník slovenského jazyka (4. vyd. z r. 2003), ale aj ďalšie slovníkové práce, ako sú Slovník súčasného slovenského jazyka A-G (2006) či Veľký slovník cudzích slov od S. Šalinga, M. Ivanovej-Šalingovej a Z. Maníkovej (3. vyd. z r. 2003), uvádzajú pri podstatnom mene ár genitívnu príponu -u (áru). Rovnaký stav je aj v starších jazykových príručkách od Pravidiel slovenského pravopisu z r. 1931. Iná situácia je pri uvádzaní tvaru genitívu jednotného čísla pri podstatnom mene hektár. V súčasných príručkách, ako sú Pravidlá slovenského pravopisu, Krátky slovenského jazyka, Slovník súčasného slovenského jazyka H-L (2011) a pod., sa uvádza pri podstatnom mene hektár genitívna prípona -a (hektára), ale v Pravidlách slovenského pravopisu z r. 1931 a 1940 sa uvádza genitívna prípona –(hektáru) a v 1. vyd. Pravidiel slovenského pravopisu z r. 1953, resp. v Slovníku slovenského jazyka 1 (z r. 1959) sa uvádza dvojtvar v podobe -a/-u. Pri uvádzaní genitívnej prípony teda nastal istý vývin, zo začiatku sa uvádzala iba genitívna prípona -u, potom dvojtvar -a/-u a napokon iba prípona -a. Tento pohyb v kodifikácii odrážal jazykovú prax.
V súčasnej jazykovej praxi sa pri podstatnom mene ár popri podobe s genitívnou príponou -u, áru, vyskytuje aj podoba s príponou -a, ára. Je to tak najmä vtedy, keď pred podstatným menom ár v tvare genitívu je číselná hodnota s desatinným číslom alebo zlomok, napr. 2,3 ára, pol ára. V Slovenskom národnom korpuse, v elektronickej databáze slovenských textov, ktorú zabezpečuje Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, sme našli vyše stovky dokladov na genitívnu podobu ára a iba niečo vyše 30 dokladov na genitívnu podobu áru, čo je takmer trojnásobne vyššia frekvencia genitívnej podoby ára oproti podobe áru. Na internete sme našli päťnásobne viac dokladov na spojenie 2,5 ára oproti podobe 2,5 áru, podobne to bolo aj pri spojeniach pol ára, resp. pol áru. Na základe tohto zistenia a so zreteľom na významovú a slovotvornú súvislosť medzi podstatnými menami ár a hektár bude pri podstatnom mene ár v slovníkoch a jazykových príručkách vhodné uvádzať aj genitívnu príponu -a, a to v podobe dvojtvaru -a/-u.

PaedDr. Matej Považaj, CSc.

Komentáre