Pôvod, význam a používanie prídavného mena kárny

V jazykovej praxi sa niekedy stretáme s prídavným menom kárny napríklad vo vyjadreniach ako kárny poriadok Slovenského poľovníckeho zväzu, kárny poriadok Klubu chovateľov weimarských stavačov, kárny poriadok pre zamestnancov pri porušovaní povinností, kárny poriadok umožňuje tieto disciplinárne opatrenia, kárny súd, predseda Ústavného súdu začne so sudcom kárne konanie, v prípade porušenia členskej disciplíny predkladá SRK ( = správna rada klubu) návrhy na kárne konanie, skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní, kárna zodpovednosť sudcov, kárna zodpovednosť advokátov (citované vyjadrenia sme si poznačili z internetových stránok).

Prídavné meno kárny je utvorené príponou -ný od zastaraného podstatného mena kára vo význame „pokarhanie, trest, pokuta“, ktoré súvisí so slovesom kárať. Hoci sloveso kárať má praslovanský pôvod, od 17. storočia sa začína popri ňom používať podoba karhať (porov. Stručný etymologický slovník slovenčiny od Ľ. Králika z r. 2015). Historický slovník slovenského jazyka vo svojom 2. zväzku z r. 1992 uvádza sloveso kárať v dvoch významoch, a to „trestať“ a „napomínať, karhať“ a ilustruje ho príkladmi zo 16. až 18. storočia. Slovník slovenského jazyka (1. zv. z r. 1959) sloveso kárať vysvetľuje slovami „prísne napomínať, hrešiť, karhať; trestať“ a hodnotí ho ešte ako knižné, ale súčasné výkladové slovníky majú už iné hodnotenie. Krátky slovník slovenského jazyka (4. vyd., 2003) ho hodnotí ako nesprávne a namiesto neho odporúča slovesá karhať, napomínať, resp. trestať a Slovník súčasného slovenského jazyka (2. zv. z r. 2011) ho hodnotí ako zastarané a vysvetľuje slovami „prejavovať nesúhlas s konaním niekoho, niečoho, napomínať, karhať, hrešiť“. Z toho vyplýva, že sloveso kárať nie je vhodné používať v súčasných jazykových prejavoch.

Podstatné meno kára v naznačenom význame „pokarhanie, trest, pokuta“ zachytáva Historický slovník slovenského jazyka a ilustruje ho dokladmi z 18. storočia. Slovo kára zaznamenáva ešte 1. zv. Slovníka slovenského jazyka z r. 1959, pričom ho hodnotí ako zastarané a dokladá autormi z 19. a začiatku 20. storočia. Súčasné výkladové slovníky, t.  j. Krátky slovník slovenského jazyka ani Slovník súčasného slovenského jazyka, slovo kára v naznačenom význame neuvádzajú, nájdeme v nich iba homonymné slovo kára s významom „dvojkolesový vozík“. Trocha odlišná situácia je s prídavným menom kárny. Slovník slovenského jazyka ho hodnotí ako zastaraný právnický termín, dokladá ho slovným spojením kárny súd a vykladá prídavným menom trestný. Krátky slovník slovenského jazyka a Slovník súčasného slovenského jazyka z hľadiska súčasného stavu jazyka nepokladajú prídavné meno kárny za správne a namiesto neho odporúčajú používať prídavné meno disciplinárny. Aj jazyková prax sa v súčasnosti prikláňa k používaniu prídavného mena disciplinárny, ako sa o tom možno presvedčiť nielen v bežných výpovediach, ale aj v mnohých právnických textoch, resp. aj v novších legislatívnych textoch. Preto je primerané používať slovné spojenia disciplinárny poriadok, disciplinárna zodpovednosť, disciplinárne konanie, disciplinárny súd (rieši disciplinárne priestupky sudcov; iné kompetencie má trestný súd).

PaedDr. Matej Považaj, CSc. 

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 4/2017.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre